Oblička prekontroloval školu. Nenašiel žiadne formy vyššieho života. Všetkých vyriadil. Mŕtvoly žiakov a ostatných odpratal do skladu a do kotolne. Tam ich nikto najprv nebude hľadať a on získa čas na úteku. Toto stihne ešte pred piatou hodinou popoludňajšou, tesne pred posledným zvonením, čo nespustil. Zbalí si svoje saky -paky a odfrčí pešo preč domov.
O dvadsať minút otvára dvere na svojom byte,ktorý si môže dovoliť na úver zo svojho biedneho platu. Teraz sa to zmení. Budú ho hľadať. Spustia po ňom pátranie. Musí vycestovať von z mesta. Vzdať sa bytu splateného na päťdesiat percent. Nuž čo už.
Doma si v prvom prípade dôkladne vydenzifikuje rany, ošetrí a obviaže. Nemôže ísť do nemocnice. Tam by si ho nechali a potom by si poňho prišli poliši. Bol by v riti. To nesmie kurva dopustiť.
Má čas. Hľadať ho začnú až ráno, keď otvoria školu a nájdu tam, čo tam zanechal skryté. Teraz sa naje. Hádže do seba krvavý steak. S pukancami,čipsami a arašidmi s kolou zasadne pred televízor a pustí si na videu Piatok trinásteho.Po ňom pozerá dve hodiny TV stanice.Potom si číta hodinu knihu Carrie od známeho autora Stephena Kinga.
Okolo polnoci si zhrabne najdôležitejšie veci zbalené v ruksaku a vychádza z bytu,baráku.Nasadne na bicykel a šľape si to na severovýchod. Čakajú ho nové dobro-družstvá.
Koniec (?)
pondelok 22. augusta 2011
15. KAPITOLA: Vyvrcholenie školníkovej pomsty
Peter mierne otrasený a sklamaný istou stratou mozgu skupiny načas uniká školníkovým vražedným rukám. V prvom prípade má na mysli Rasťovo zdravie, kvôli to-mu ho ponechal na chvíľu vlastnému osudu.
Vrazí do dverí, div nevypadnú z pántov.Ó, nie. Rasťo je preč. Petra prepadáva bezradnosť.Jeho dlhoročný kamoš a teraz toto…
Peter sa nevzdáva. Ani nevie, odkiaľ sa doňho vlieva nová sila a nádej. Rasťo je možno nažive. Dokiaľ nie je zaručená jeho smrť,je tu istá šanca, že ho nájde.A on ho nájde.Verí tomu tak silno, že by mu to teraz nikto nedo-kázal vyhovoriť.
Zbežne obzrie kabínky.Pre istotu.Nič.Preveruje ďalej. Dlážka je posiata krvou zmiešanou s vodou, čo vyteká z pokazených záchodov. Prejde do umyvárky. Tam červená stopa končí. Rasťovi sa podarilo zastaviť krvácanie. Asi tričkom. To je pozitívna správa. Ide ho hľadať.
Školník bolesťou zmietaný zmorene sa vlečie k učebni chémie neutralizovať dohasínajúcu kyselinu. Ak nedá pozor a preženie to s dávkovaním, môže sa stať, že to neprežije. Presnosť nadovšetko. Bolesť ho umára. Už to nevydrží.
Koža sa leptá, kúsky odpadávajú, je to strašné utrpenie cítiť, ako sa vám rozpadáva tvár.
Školník to vie. Napriek všetkým týmto veciam dokáže dojsť do triedy, kde je hneď pri kraji stola položená skúmavka s označením NaOH. Opatrne trasľavými pohybmi trošku jej obsahu preleje do fľaštičky s kvapátkom a profesionálnymi rukami postrekovača rastlín si hydroxid nakvapká na tie najhoršie rany. Nezabudne ani na ranu po klinci. Bolesť mierne ustúpi, ale nepominie úplne. Je oveľa znesiteľnejšia. Floriánovi to nevadí. Takmer ju nevníma. Na ksichte sa mu zračí zlomyseľný úsmev vyjadrujúci obrovskú túžbu po pomste a náznaky šialenstva. Oblička zdvíha svoje doráňané telo a vydáva sa na výpravu smrti.
Rasťo nemohol čakať, kým sa Peter vráti. Krvácanie je kritické. Musí ho zastaviť. Predovšetkým potrebuje lekárske ošetrenie.To tu nenájde. Len mimo školy. Nedbá na ostatných, stará sa o seba. Podľa jeho zmýšľania ostatných zaiste postihla smrť. Tak načo ich hľadať? Zaujíma sa v prvom prípade o seba, lebo je nažive. Musí uniknúť zo školy, ináč ho zastihne smrť v podobe školníka Obličku alebo horšie – vykrváca.
Ranu si utiahol vreckovkou. Hneď sa sfarbila na červeno, pridal tam tričko. Krv nevyteká. To je hlavné. Zatiaľ to postačí.
Ide hľadať lekárničku. Musí vydenzifikovať ranu. Blbšie by bolo, keby ho zabila infekcia. To nesmie dopustiť.
Peter prelietava chodbami ako lietadlo, čo nemá kde pristáť. Dochádza mu palivo, tým myslene je unavený. Nedbá na hluk. Zaujíma sa o Rasťa. Neberie, alebo nechce brať na vedomie nebezpečie,ktoré si privoláva. Zatiaľ Rasťa nenašiel. Začína byť zúfalý. Obáva sa najhoršieho.
Len kľud, pobáda sa k upokojeniu. Nesmiem spanikáriť. To by som akurát uškodil.
Darí sa mu to zvládnuť. Upokojil sa. Túto pokľudnú atmosféru naruší tieň, ktorý sa mihne neďaleko blízko na konci chodby.Peter postrehne, že jeho tajomný pôvodca má basebolku.
Bleskovo si domyslí,o čo ide. Rýchlo našľapujúc, pretože teraz už dbá na to, aby ho nikto nevidel, prebehne chodbou. Zastaví sa s otvorenými ústami dokorán. Od hrôzy.
Po chodbe, ktorá sa spája s touto, sa vlečie krivkajúci Rasťo. Mieri k učebni chémie a fyziky. Tam chce nájsť lekárničku.Tento obraz dotvára postava školníka, čo vystúpila z tieňa a teraz sa plíži približujúc sa k Rasťovi čoraz bližšie a bližšie.
Peter zakričí, aby sa otočil, ale dajako mu zlyhá hlas. Podarí sa mu vydrať z úst iba šepot „Rasťo, obzri sa“. Úplne ho prikovala hrôza a strach. Je neschopný pohybu. Mohol by sa stať ľahkým terčom.
Vrah si ho nevšíma. Jeho dychtivú pozornosť celkovo vyplní zranený Rasťo, čo je takmer pri triede. Oblička stisne tuhšie baseballovú palicu. Pripravuje sa udrieť. Rasťo sa tušiac za sebou nebezpečie otočí a schytá úder do krku.Od bolesti sa skrúti na zem. Pridržiava si zasiahnuté miesto. Pofúkať si ho nemôže. Florián sa k nemu skláňa.
„Počul si dakedy praskot vlastných kostí?“ položí mu čudnú otázku a doplní: „Priprav si ušné bubienky.“
Školník sa zatočí a poriadnym švihom opätovne zasadí Rasťovi úder. Ten zinkasuje ranu do brucha. Na jeho tvári sa zjaví bláznivá grimasa bolesti vyjadrujúca nevyspytateľné utrpenie. Skrúti sa do polohu obrátený na jeden bok a z úst mu vyteká potok krvi a nestráveného jedla. Žalúdok je porušený a ďalej exploduje tieto nechutné dávky kašovitej tekutiny cez pažerák.
Oblička pokračuje. Rasťo dostáva silné údery do rúk a nôh. Počuť praskanie kostí. Florián sa naďalej beštiálne vybíja na bezmocnom tele žiaka a na konci už nemá čo praskať. Kosti končatín sú dokonale rozdrtené na padrť. Rasťa na čas spasilo upadnutie do bezvedomia. Nevytrhlo ho však z osídiel živých a vyzerá to, že vyčíňanie vražedného ľudského stroja bez citov a svedomia, v jednom povedané Floriána, budú pokračovať.
Odvlečie bezvládne telo Rasťa Z. preč.Peter nemá poňatia, čo s ním hodlá urobiť. Môže s istotou povedať, že nič dobré. Chcel vstať a prenasledovať ho, lenže čin zastavil vlastný pud sebazáchovy. Uvedomuje si, že Rasťov život už nie je v jeho rukách. Nemôže mu nijako pomôcť. Čo zmôže voči profesionálnemu vojakovi vycvičeného zabíjať? Chce vôbec vedieť, čo Oblička zamýšľa s Rasťom? Nie. Preto sa zameria na útek. Pátra chodbami,usiluje sa vymámiť z tohoto bludiska,z ktorého by za iných okolností našiel cestu von poslepiačky, ale takto v eufórii smútku nad bolestnou stratou vzácneho kamaráta to nie je také jednoduché.
Za rohom ho čaká otrasná nález,tak otrasný,že otrasie aj jeho železnými nervami. Na zemi obďaleč od neho leží odkvapkávať zohavená mŕtvola Majky R. Prsty na nohách a rukách má odstrihnuté, pravdepodobne niečím ostrým, pretože kosti na koncoch sú zarovnané. Telo je domlátené tupým predmetom, lebo rany sú poväčšinou pomliaždeniny a modriny,ojedinele menšie záryvy.Hrudný kôš je na nepoznanie. Prsia sú odcvaknuté, odhodené povedľa tela.Na pôvodnom mieste ostali v tele hlboké rany v tvare kruhu, z ktorého jasne vidieť krvavé svalstvo s ostatkami tuku.Mäso na hrudníku je rozsápané na cáry,pripomína kusy roztrhaného papiera na kope v krvavom prevedení s doplnkom farby kože. Vrah musel na nej výsostne vybičovať svoje nervy.Zakončil túto masakériu zabodnutím vidiel do brucha obete ako roľník, čo sa dokončil prácu na poli.
Peter si takto vybavil v mysli, čo sa približne stalo s Majou, ako s ňou školník skoncoval. Po dlhšom čase sa preberá z otrasného zamyslenia do krutej reality. S božou pomocou ho nikto medzitým nenašiel, Oblička asi ešte dorába Rasťa. Radšej na to nemyslí. Prvoradou povinnosťou je strániť sa takýchto myšlienok, ináč im podľahne a to by bol koniec. Školník by s ním potom nemal veľa námahy.
Peter nebeží. Dbá na ticho. Rozum sa mu celkovo nepominul. Ukľudňuje sa myslením na šťastné okamihy v živote. Mnohí by sa na jeho mieste zosypali, ale on nie. Nikto neprežil to,čo on.Po tretíkrát vzdoruje masovému vrahovi. Zatiaľ ho žiadny nedostal.On je posledný z posledných.
Vrah vláči Rasťa, ktorý sa pomaly preberá z bezvedomia.Florián ho uchytáva za nohu.Idú do vestibulu. Rasťo to spoznal. Cestu má dôverne zapamätanú.Toľkokrát predsa tadiaľto išiel do riaditeľne.Nechce ani pomyslieť na to, čo s ním školník urobí. Celé telo ho bolí. Kosti si necíti.
Sú v hale. Rasťo si všimol školníkove nové kanady. Medzičasom sa pravdepodobne prezul.Alebo ich má od začiatku? To nie je dôležité.Netrápi ho to.Lenže by malo.
„Bolí ťa hlava?Ak áno,čoskoro už nebude.“ povie mu spoločník, čo ho má v náručí, skláňajúc sa nad ním.
Položí ho a nechá ležať tesne pod zábradlím, čo je na druhom poschodí. Školník mizne hore na pochodí, kam vyšiel schodmi. Rasťo ešte netuší, čo má nasledovať. Florián ho chce dozaista odpraviť nejakým zvlášť nechutným spôsobom.
Rasťo s rozlámanými kosťami sa nemôže hýbať. Telom mu pulzuje bolesť,z ktorej ide hlava rozskočiť.Želá si, aby to s ním školník vybavil čo najrýchlejšie, keď už nie je možnosť na záchranu. Florián je hore a opiera sa o zábradlie, pod ktorým je na prízemí rozvalený Rasťo. Rasťo sa rozhodne, že nezomrie ako poddávajúca sa obeť. Vzoprie sa aspoň slovne.
„Ty vyjebaný úchylný skurvenec!“zareve na Floriána, čo naňho hľadí zhora. „Chceš ma zabiť?Urob to a vyžívaj sa v tom, ale vedz, že tvoje hriechy budú potrestané. Pred smrťou či po nej.Neverím síce v Boha,ale ak nejaký je, nenechá tieto tvoje zverstvá nepovšimnuté.“
Florián sa iba zachechce a povie:„Dobre.Ty zase vedz jedno. Tvoju vraždu nekonám z chuti ale z pomsty. To ma trochu pred Bohom ospravedlní. Konám len svoju prácu, to, čo ma naučili. To je moja náplň života. Nikto ma nezastaví.“
Vylezie na zábradlie a rozcvičuje sa na skok z výšky troch metrov rovno na Rasťa.Dodá:„Priprav sa na skok! Chceš niečo odkázať svojej mame? Chodím ju jebávať každý deň, tak jej to môžem predať.“
„Ty…“chce Rasťo vyliať svoj hnev na školníka,ale to už nestihne,pretože Florián skočí a dopadne tvrdo kanadami na jeho hlavu a obrovským tlakom bôt so silou príťažlivosti ju rozmliaždi.Lebka praskla a mozog spľasol pod nárazom sily dvoch tlakov ako cesto pod valčekom. V tejto chvíli Rasťo zomiera. Duša opúšťa telo. Odoberá sa na večnú púť. Oblička sa postavuje z drepu, v ktorom dopadol,aby stlmil pád.Otrie si o zem podrážku, kde mu ostalo trochu krvi s rozčapeným mozgom a lepkavou mozgomiechovou tekutinou. Na dôvažok si to umyje v umývadle horúcou vodou a ide hľadať poslednú zostávajúcu obeť. Petra.
Peter je pri vchode do školy. Ten je samozrejme zatvorený. To mu ale nebráni prejsť ním. Zvesí z priľahlej steny hasiaci prístroj.Hodí ho do sklenenej tabule dverí. Sklo sa roztriešti na tisíc a pol kúska. Petrove botasky vydávajú chrupavý zvuk, keď stúpa po črepinách. Prechádza vchodom. Neďaleko ležiaci prístroj na hasenie zodvihne,zjavne neporušený.Dobrá kvalita.Môže sa hodiť.
Je vonku. Beží trávnikom. Chce sa dostať spod nadvlády vraha,čo ho tak veľmi sužuje.Už dobehol k bráne. Zatvorená, vysoká 4 metre a navrchu s ostnatým drôtom. Malá šanca preliezť.
Toto nie je škola, ale koncentračný tábor, pomyslí si. Ide inakadiaľ. Obehne si kolečko pri plote, aby zistil, či je v ňom diera, ktorou by ušiel. Nič. Perfektná hradba.
Navyše je obohnaná tŕňovými kríkmi (s výnimkou oblasti brány) vyššími ako samotný železný plot.
Do piče, zanadáva v mysli Peter. Niet úniku.
Hrôza sa zjavuje. Peter ho má opäť na očiach. Pri vchode. Prekračuje spodný rám dverí a pomalým krokom si to šinie smerom k Petrovi. Zanecháva veľké šľapaje kanád, z ktorých sa odlupujú posledné čiastočky krvomozgu vrahovej poslednej obete.
Peter beží bláznivým behom. Šialenstvo mu opantáva myseľ. Bojí sa smrti. Ani nie tak smrti ako spôsobu,aký má preň Oblička prichystaný.
Peter sa v zúfalstve snaží preliezť oplotenie.Dosiahne výšku len dvoch metrov. Ďalej vyliezť nejde. Raz vo
veľkom vyčerpaní sa vydriapal na vrch, ibaže keď sa potreboval niečoho uchytiť,nahmatal ostnatý drôt. Rozrezal si oň dlaň do krvi až na kosť. Dopadol tvrdo na zem.
Školník zakrátko dostihol Petra. Zmoreného ho našiel u brány, ako ju z posledných síl prelieza. Po dopade ho zdvíha z trávnika a odnáša v náručí do blízkosti budovy školy. Peter sa čo nevidieť preberá. Sú pri rozvodnej skrini.Florián mu bez povšimnutia vzruchu ako mávnutím prútika zlomí ruky, nohy. Tým mu znemožní sebeväčší pohyb. Unaveným zrakom si Peter povšimne, že školník vymenil kombinézu za mikinu s motívom Pikachu.
„Pozeráš Pokémomov?“dá mu tú najpodivnejšiu otázku, aká môže byť položená v tejto chvíli.
„Pretože ja áno. Ibaže ich prestali vysielať. Vyjebané STV. Kokoti.“
Florián vyťahuje zo skrinky dva káble naplnené elektrinou o sile tisíc voltov. Prestrihne ich ostrými kliešťami,čo drží v rukách chránených rukavicami z izolantu. Z koncov káblov počuť počuteľne praskať výboje elektrickej energie.Oblička priloží oba konce k sebe. Zažiari iskra. Iskra nádeje? Nie. Iskra posledného svetla, ktoré Peter v živote uvidí.
Florián, úplne ujebaný, ťahá káble bližšie k Petrovi.
„Priprav sa na útok!“ upovedomí ho a dotkne sa káblami jeho hrudníka so slovami: „Pikačú! Elektrický útok!“
Petrovým telom prúdi niekoľko stoviek voltov.Stal sa súčasťou elektrického obvodu. Telo sa natriasa silou elektriny, ktorá ním prechádza. Onedlho z neho život prchá a duša slobodne vyletí von.
Keď už školník vidí, že má dosť, odtiahne a telo bez
života padne na zem ako použitá handra. Na tvári mu ostal blažený výraz. S tým sa ešte nestretol.
Florián káble vráti do skrinky rozvodne. Zatvorí ju.Otáča sa ku škole. Posledná kontrola.
Vrazí do dverí, div nevypadnú z pántov.Ó, nie. Rasťo je preč. Petra prepadáva bezradnosť.Jeho dlhoročný kamoš a teraz toto…
Peter sa nevzdáva. Ani nevie, odkiaľ sa doňho vlieva nová sila a nádej. Rasťo je možno nažive. Dokiaľ nie je zaručená jeho smrť,je tu istá šanca, že ho nájde.A on ho nájde.Verí tomu tak silno, že by mu to teraz nikto nedo-kázal vyhovoriť.
Zbežne obzrie kabínky.Pre istotu.Nič.Preveruje ďalej. Dlážka je posiata krvou zmiešanou s vodou, čo vyteká z pokazených záchodov. Prejde do umyvárky. Tam červená stopa končí. Rasťovi sa podarilo zastaviť krvácanie. Asi tričkom. To je pozitívna správa. Ide ho hľadať.
Školník bolesťou zmietaný zmorene sa vlečie k učebni chémie neutralizovať dohasínajúcu kyselinu. Ak nedá pozor a preženie to s dávkovaním, môže sa stať, že to neprežije. Presnosť nadovšetko. Bolesť ho umára. Už to nevydrží.
Koža sa leptá, kúsky odpadávajú, je to strašné utrpenie cítiť, ako sa vám rozpadáva tvár.
Školník to vie. Napriek všetkým týmto veciam dokáže dojsť do triedy, kde je hneď pri kraji stola položená skúmavka s označením NaOH. Opatrne trasľavými pohybmi trošku jej obsahu preleje do fľaštičky s kvapátkom a profesionálnymi rukami postrekovača rastlín si hydroxid nakvapká na tie najhoršie rany. Nezabudne ani na ranu po klinci. Bolesť mierne ustúpi, ale nepominie úplne. Je oveľa znesiteľnejšia. Floriánovi to nevadí. Takmer ju nevníma. Na ksichte sa mu zračí zlomyseľný úsmev vyjadrujúci obrovskú túžbu po pomste a náznaky šialenstva. Oblička zdvíha svoje doráňané telo a vydáva sa na výpravu smrti.
Rasťo nemohol čakať, kým sa Peter vráti. Krvácanie je kritické. Musí ho zastaviť. Predovšetkým potrebuje lekárske ošetrenie.To tu nenájde. Len mimo školy. Nedbá na ostatných, stará sa o seba. Podľa jeho zmýšľania ostatných zaiste postihla smrť. Tak načo ich hľadať? Zaujíma sa v prvom prípade o seba, lebo je nažive. Musí uniknúť zo školy, ináč ho zastihne smrť v podobe školníka Obličku alebo horšie – vykrváca.
Ranu si utiahol vreckovkou. Hneď sa sfarbila na červeno, pridal tam tričko. Krv nevyteká. To je hlavné. Zatiaľ to postačí.
Ide hľadať lekárničku. Musí vydenzifikovať ranu. Blbšie by bolo, keby ho zabila infekcia. To nesmie dopustiť.
Peter prelietava chodbami ako lietadlo, čo nemá kde pristáť. Dochádza mu palivo, tým myslene je unavený. Nedbá na hluk. Zaujíma sa o Rasťa. Neberie, alebo nechce brať na vedomie nebezpečie,ktoré si privoláva. Zatiaľ Rasťa nenašiel. Začína byť zúfalý. Obáva sa najhoršieho.
Len kľud, pobáda sa k upokojeniu. Nesmiem spanikáriť. To by som akurát uškodil.
Darí sa mu to zvládnuť. Upokojil sa. Túto pokľudnú atmosféru naruší tieň, ktorý sa mihne neďaleko blízko na konci chodby.Peter postrehne, že jeho tajomný pôvodca má basebolku.
Bleskovo si domyslí,o čo ide. Rýchlo našľapujúc, pretože teraz už dbá na to, aby ho nikto nevidel, prebehne chodbou. Zastaví sa s otvorenými ústami dokorán. Od hrôzy.
Po chodbe, ktorá sa spája s touto, sa vlečie krivkajúci Rasťo. Mieri k učebni chémie a fyziky. Tam chce nájsť lekárničku.Tento obraz dotvára postava školníka, čo vystúpila z tieňa a teraz sa plíži približujúc sa k Rasťovi čoraz bližšie a bližšie.
Peter zakričí, aby sa otočil, ale dajako mu zlyhá hlas. Podarí sa mu vydrať z úst iba šepot „Rasťo, obzri sa“. Úplne ho prikovala hrôza a strach. Je neschopný pohybu. Mohol by sa stať ľahkým terčom.
Vrah si ho nevšíma. Jeho dychtivú pozornosť celkovo vyplní zranený Rasťo, čo je takmer pri triede. Oblička stisne tuhšie baseballovú palicu. Pripravuje sa udrieť. Rasťo sa tušiac za sebou nebezpečie otočí a schytá úder do krku.Od bolesti sa skrúti na zem. Pridržiava si zasiahnuté miesto. Pofúkať si ho nemôže. Florián sa k nemu skláňa.
„Počul si dakedy praskot vlastných kostí?“ položí mu čudnú otázku a doplní: „Priprav si ušné bubienky.“
Školník sa zatočí a poriadnym švihom opätovne zasadí Rasťovi úder. Ten zinkasuje ranu do brucha. Na jeho tvári sa zjaví bláznivá grimasa bolesti vyjadrujúca nevyspytateľné utrpenie. Skrúti sa do polohu obrátený na jeden bok a z úst mu vyteká potok krvi a nestráveného jedla. Žalúdok je porušený a ďalej exploduje tieto nechutné dávky kašovitej tekutiny cez pažerák.
Oblička pokračuje. Rasťo dostáva silné údery do rúk a nôh. Počuť praskanie kostí. Florián sa naďalej beštiálne vybíja na bezmocnom tele žiaka a na konci už nemá čo praskať. Kosti končatín sú dokonale rozdrtené na padrť. Rasťa na čas spasilo upadnutie do bezvedomia. Nevytrhlo ho však z osídiel živých a vyzerá to, že vyčíňanie vražedného ľudského stroja bez citov a svedomia, v jednom povedané Floriána, budú pokračovať.
Odvlečie bezvládne telo Rasťa Z. preč.Peter nemá poňatia, čo s ním hodlá urobiť. Môže s istotou povedať, že nič dobré. Chcel vstať a prenasledovať ho, lenže čin zastavil vlastný pud sebazáchovy. Uvedomuje si, že Rasťov život už nie je v jeho rukách. Nemôže mu nijako pomôcť. Čo zmôže voči profesionálnemu vojakovi vycvičeného zabíjať? Chce vôbec vedieť, čo Oblička zamýšľa s Rasťom? Nie. Preto sa zameria na útek. Pátra chodbami,usiluje sa vymámiť z tohoto bludiska,z ktorého by za iných okolností našiel cestu von poslepiačky, ale takto v eufórii smútku nad bolestnou stratou vzácneho kamaráta to nie je také jednoduché.
Za rohom ho čaká otrasná nález,tak otrasný,že otrasie aj jeho železnými nervami. Na zemi obďaleč od neho leží odkvapkávať zohavená mŕtvola Majky R. Prsty na nohách a rukách má odstrihnuté, pravdepodobne niečím ostrým, pretože kosti na koncoch sú zarovnané. Telo je domlátené tupým predmetom, lebo rany sú poväčšinou pomliaždeniny a modriny,ojedinele menšie záryvy.Hrudný kôš je na nepoznanie. Prsia sú odcvaknuté, odhodené povedľa tela.Na pôvodnom mieste ostali v tele hlboké rany v tvare kruhu, z ktorého jasne vidieť krvavé svalstvo s ostatkami tuku.Mäso na hrudníku je rozsápané na cáry,pripomína kusy roztrhaného papiera na kope v krvavom prevedení s doplnkom farby kože. Vrah musel na nej výsostne vybičovať svoje nervy.Zakončil túto masakériu zabodnutím vidiel do brucha obete ako roľník, čo sa dokončil prácu na poli.
Peter si takto vybavil v mysli, čo sa približne stalo s Majou, ako s ňou školník skoncoval. Po dlhšom čase sa preberá z otrasného zamyslenia do krutej reality. S božou pomocou ho nikto medzitým nenašiel, Oblička asi ešte dorába Rasťa. Radšej na to nemyslí. Prvoradou povinnosťou je strániť sa takýchto myšlienok, ináč im podľahne a to by bol koniec. Školník by s ním potom nemal veľa námahy.
Peter nebeží. Dbá na ticho. Rozum sa mu celkovo nepominul. Ukľudňuje sa myslením na šťastné okamihy v živote. Mnohí by sa na jeho mieste zosypali, ale on nie. Nikto neprežil to,čo on.Po tretíkrát vzdoruje masovému vrahovi. Zatiaľ ho žiadny nedostal.On je posledný z posledných.
Vrah vláči Rasťa, ktorý sa pomaly preberá z bezvedomia.Florián ho uchytáva za nohu.Idú do vestibulu. Rasťo to spoznal. Cestu má dôverne zapamätanú.Toľkokrát predsa tadiaľto išiel do riaditeľne.Nechce ani pomyslieť na to, čo s ním školník urobí. Celé telo ho bolí. Kosti si necíti.
Sú v hale. Rasťo si všimol školníkove nové kanady. Medzičasom sa pravdepodobne prezul.Alebo ich má od začiatku? To nie je dôležité.Netrápi ho to.Lenže by malo.
„Bolí ťa hlava?Ak áno,čoskoro už nebude.“ povie mu spoločník, čo ho má v náručí, skláňajúc sa nad ním.
Položí ho a nechá ležať tesne pod zábradlím, čo je na druhom poschodí. Školník mizne hore na pochodí, kam vyšiel schodmi. Rasťo ešte netuší, čo má nasledovať. Florián ho chce dozaista odpraviť nejakým zvlášť nechutným spôsobom.
Rasťo s rozlámanými kosťami sa nemôže hýbať. Telom mu pulzuje bolesť,z ktorej ide hlava rozskočiť.Želá si, aby to s ním školník vybavil čo najrýchlejšie, keď už nie je možnosť na záchranu. Florián je hore a opiera sa o zábradlie, pod ktorým je na prízemí rozvalený Rasťo. Rasťo sa rozhodne, že nezomrie ako poddávajúca sa obeť. Vzoprie sa aspoň slovne.
„Ty vyjebaný úchylný skurvenec!“zareve na Floriána, čo naňho hľadí zhora. „Chceš ma zabiť?Urob to a vyžívaj sa v tom, ale vedz, že tvoje hriechy budú potrestané. Pred smrťou či po nej.Neverím síce v Boha,ale ak nejaký je, nenechá tieto tvoje zverstvá nepovšimnuté.“
Florián sa iba zachechce a povie:„Dobre.Ty zase vedz jedno. Tvoju vraždu nekonám z chuti ale z pomsty. To ma trochu pred Bohom ospravedlní. Konám len svoju prácu, to, čo ma naučili. To je moja náplň života. Nikto ma nezastaví.“
Vylezie na zábradlie a rozcvičuje sa na skok z výšky troch metrov rovno na Rasťa.Dodá:„Priprav sa na skok! Chceš niečo odkázať svojej mame? Chodím ju jebávať každý deň, tak jej to môžem predať.“
„Ty…“chce Rasťo vyliať svoj hnev na školníka,ale to už nestihne,pretože Florián skočí a dopadne tvrdo kanadami na jeho hlavu a obrovským tlakom bôt so silou príťažlivosti ju rozmliaždi.Lebka praskla a mozog spľasol pod nárazom sily dvoch tlakov ako cesto pod valčekom. V tejto chvíli Rasťo zomiera. Duša opúšťa telo. Odoberá sa na večnú púť. Oblička sa postavuje z drepu, v ktorom dopadol,aby stlmil pád.Otrie si o zem podrážku, kde mu ostalo trochu krvi s rozčapeným mozgom a lepkavou mozgomiechovou tekutinou. Na dôvažok si to umyje v umývadle horúcou vodou a ide hľadať poslednú zostávajúcu obeť. Petra.
Peter je pri vchode do školy. Ten je samozrejme zatvorený. To mu ale nebráni prejsť ním. Zvesí z priľahlej steny hasiaci prístroj.Hodí ho do sklenenej tabule dverí. Sklo sa roztriešti na tisíc a pol kúska. Petrove botasky vydávajú chrupavý zvuk, keď stúpa po črepinách. Prechádza vchodom. Neďaleko ležiaci prístroj na hasenie zodvihne,zjavne neporušený.Dobrá kvalita.Môže sa hodiť.
Je vonku. Beží trávnikom. Chce sa dostať spod nadvlády vraha,čo ho tak veľmi sužuje.Už dobehol k bráne. Zatvorená, vysoká 4 metre a navrchu s ostnatým drôtom. Malá šanca preliezť.
Toto nie je škola, ale koncentračný tábor, pomyslí si. Ide inakadiaľ. Obehne si kolečko pri plote, aby zistil, či je v ňom diera, ktorou by ušiel. Nič. Perfektná hradba.
Navyše je obohnaná tŕňovými kríkmi (s výnimkou oblasti brány) vyššími ako samotný železný plot.
Do piče, zanadáva v mysli Peter. Niet úniku.
Hrôza sa zjavuje. Peter ho má opäť na očiach. Pri vchode. Prekračuje spodný rám dverí a pomalým krokom si to šinie smerom k Petrovi. Zanecháva veľké šľapaje kanád, z ktorých sa odlupujú posledné čiastočky krvomozgu vrahovej poslednej obete.
Peter beží bláznivým behom. Šialenstvo mu opantáva myseľ. Bojí sa smrti. Ani nie tak smrti ako spôsobu,aký má preň Oblička prichystaný.
Peter sa v zúfalstve snaží preliezť oplotenie.Dosiahne výšku len dvoch metrov. Ďalej vyliezť nejde. Raz vo
veľkom vyčerpaní sa vydriapal na vrch, ibaže keď sa potreboval niečoho uchytiť,nahmatal ostnatý drôt. Rozrezal si oň dlaň do krvi až na kosť. Dopadol tvrdo na zem.
Školník zakrátko dostihol Petra. Zmoreného ho našiel u brány, ako ju z posledných síl prelieza. Po dopade ho zdvíha z trávnika a odnáša v náručí do blízkosti budovy školy. Peter sa čo nevidieť preberá. Sú pri rozvodnej skrini.Florián mu bez povšimnutia vzruchu ako mávnutím prútika zlomí ruky, nohy. Tým mu znemožní sebeväčší pohyb. Unaveným zrakom si Peter povšimne, že školník vymenil kombinézu za mikinu s motívom Pikachu.
„Pozeráš Pokémomov?“dá mu tú najpodivnejšiu otázku, aká môže byť položená v tejto chvíli.
„Pretože ja áno. Ibaže ich prestali vysielať. Vyjebané STV. Kokoti.“
Florián vyťahuje zo skrinky dva káble naplnené elektrinou o sile tisíc voltov. Prestrihne ich ostrými kliešťami,čo drží v rukách chránených rukavicami z izolantu. Z koncov káblov počuť počuteľne praskať výboje elektrickej energie.Oblička priloží oba konce k sebe. Zažiari iskra. Iskra nádeje? Nie. Iskra posledného svetla, ktoré Peter v živote uvidí.
Florián, úplne ujebaný, ťahá káble bližšie k Petrovi.
„Priprav sa na útok!“ upovedomí ho a dotkne sa káblami jeho hrudníka so slovami: „Pikačú! Elektrický útok!“
Petrovým telom prúdi niekoľko stoviek voltov.Stal sa súčasťou elektrického obvodu. Telo sa natriasa silou elektriny, ktorá ním prechádza. Onedlho z neho život prchá a duša slobodne vyletí von.
Keď už školník vidí, že má dosť, odtiahne a telo bez
života padne na zem ako použitá handra. Na tvári mu ostal blažený výraz. S tým sa ešte nestretol.
Florián káble vráti do skrinky rozvodne. Zatvorí ju.Otáča sa ku škole. Posledná kontrola.
streda 5. januára 2011
PRE PADLÝCH VERIACICH (básne)
- náboženské básne,
básne o vzťahoch, o sexuálnych vzťahoch,
básne o nádeji, o beznádeji,
básne o láske
Boh k človeku
Môžeš mať na sebe
Aj tričko s diablom,
ja ťa stále budem milovať.
Činy vychádzajú zo srdca,
no to tvoje môže byť zranené,
nechaj sa vyliečiť mnou.
Tvoje hriechy môžu byť odpustené.
Rozhodnúť sa
či človek chce
stratiť duchovný život
hnaním sa za peniazmi
a egoizmom.
ALEBO
žiť pre lásku,
opätovať úsmev,
záujem o druhých.
Jebavé mladé ženy
Vidím ich,
jak by som im ho strčil do zadku.
Najprv pozriem na lýtka,
potom na nohy,
tvár,
prsia
a napokon celú postavu.
Mňam.
Aj tak sa to dojebe
Váš pekný láskyplný vzťah,
závidím vám ho,
no ani nemusím,
pretože po nádhernej zamilovanosti
príde bolestivý koniec.
Bozkávate sa na ulici,
vaše dotyky sú nežné,
no po nejakom čase
budete od seba citovo odlúčení,
ďalej hádky a KONIEC.
Takmer vždy vzťahy
dlho nevydržia
(pozri rozvodovosť),
najmä u mladých,
ktorí po čase zamilovanosti
zistia, že si nerozumejú,
nie sú k sebe tolerantní
a už sa kvôli svojim chybám a rozdielom nemilujú.
Vydaté ženy
Vidíš ich,
aj keď patria iným,
chceš to do nich vsunúť.
Pekná riťka i nohy,
zväčša so svojím mužom,
ruka v ruke a úsmevy
alebo už pohádaní.
Dotyky nožom
Chýba mu dotyk ženy,
taký jemný
a láskyplný.
Duša je zarmútená,
vidí už iba čepeľ,
čo sa ku koži blíži.
Krv z rany neopätovanej lásky.
Zmysel v pudovosti
Zase honíš ,
tá žena na obrázku,
znovu využitá
pre to jedno.
Bez lásky.
Má to zmysel?
Je to hriech,
myseľ to núti
myslieť len na TO,
keď vidí už len
trochu obnažené telo
(ako by som ju jebal).
Už ťa tlačí semeno?
Vyprskni to do nej!
Áno!
Áno!
Ach.
Zostarnú
Deti sú vrúcne,
veselé a najviac dobré.
Puberťáci sú niekedy hovadá,
nadávajú,
sú agresívni.
Dospelí mlčia,
sú necitliví.
Starí ľudia sú opustení.
A príde smrť.
From God to man
You may have put on
t – shirt with devil,
I always love you.
Deeds come out from the heart,
but yours can be hurt,
let cure yourself by me.
Your sins can be excused.
Naplnený hnilobou perverznosti
Kade pozriem na pekné ženy,
myslím na sex s nimi,
myseľ je tým naplnená.
Citové pičoviny
Načo sa zaťažovať láskou,
keď sa aj tak dojebe
a nežnosť skončí?
Nemá to zmysel.
Rozdvojenosť
Jednak odmietam ženy
(neprihováram sa),
ale rád počúvam
jemné ženské hlasy
v metale.
Srdce potrebuje nehu a lásku
(aj keď iba v textoch a piesňach).
A kde zostala láska?
Máš dievča a stále
onanuješ na porne.
To ju máš naozaj rád?
Ale však o to nejde,
to nevadí,
veď to nie je skutočne
priamo s nejakými.
(Kto smilnil v mysli,
akoby smilnil naozaj).
Ženský metal a ja
Nechcem sa vzdať ženského metalu, odmietam Božiu cestu, Božiu Pomoc len preto, že chcem silou mocou ostať závislý na tom metale.
Cítil som a cítim občas ešte volanie Boha, aby som sa očistil a mohol byť šťastný, ale ja nechcem byť zviazaný tým, že nesmiem robiť niektoré veci.
Každý deň onanujem, je to moje uvoľnenie, moje potešenie (na malú chvíľu) a z veľkej časti sa mi podarilo potlačiť výčitky.
Požiadavky
„Chcem muža,
ale musí byť pekný,
mať auto,
mať byt ...
Do piče.
Do piče s takými ženami.
Ruka Boha
Cítim povzbudenie,
nálada povznesená,
nechcem byť
proti Bohu.
Prečo
Prečo som tak smutný,
keď vidím pár bozkávať sa?
Prečo tak závidím to,
čo tak dlho nemám?
Prečo nevydržím pohľad
na lásku iných?
Jebnutá cirkev
Áno,
boh sa o nás zaujíma,
musíme sa modliť,
musíme sa podradiť,
musíme potlačiť pudy.
NIE.
Boli sme stvorení
na obraz Boží,
máme slobodnú vôľu
a Boh nás nechce obmedzovať.
Do piče s obmedzenou a nesprávnou cirkvou.
Váš zmysel
Naozaj v tom vidíte zmysel
spievať v monotónnej hudbe
a texty bez zamyslenia,
iba na to, aby z úst
niečo vyšlo?
(Nie) Je to len kvôli
vaším manažérom,
ktorí vás nútia robiť / spievať / vystupovať
tak,
aby sa to páčilo ohlúpnutej väčšine?
Pop bez zmyslu.
Smútok z nenaplnenia
Vo svojom srdci cítiť
ten pocit,
že nie si čistý,
že nerobíš dobre
a z toho si tak nanič.
Zmeniť to?
Nie,
ostávaš hniť
vo svojom vlastnom bahne zla,
ktoré ťa obklopuje
a presviedčaš sa,
že to dajako prežiješ.
Prežiť.
Ale ako?
Alebo len dajako?
Smrť príde
a ty uvidíš...
So zlom
Cítim, že idem do sračiek
a dobro sa stráca
ako kvapka v mori
s olejovými škvrnami zla,
ktoré hubia všetko dobré navôkol.
Čo hudba vyjadruje? / ako pôsobí?
Druhy hudby sú rôzne,
jedna ukľudňuje, iná nabudí,
ale prečo sa jedným páči
tá či tá?
Dohad:
Predošlé zážitky zo života
tiež vplývajú na povahu
a hlavne prostredie, v ktorom človek vyrastá
a tiež vek je rozhodujúci
(v niektorom – pubertálnom –
je človek najviac ovplyvniteľný
rôznymi činiteľmi).
„Ja som chcel dať fanúšikom hudbu,
ktorá by im viac povedala,
nie iba spev a melódiu.“
parafrázovaný výrok
istého speváka
Rozhodujúce sú aj zvolené nástroje.
V úprimnej hudbe interpreti vyjadrujú
svoje pocity či názory
alebo obľúbené témy.
Čo je to láska ?
Hormóny sa uvoľňujú,
krv preteká / prúdi žilami rýchlejšie,
tlak stúpne,
keď ju vidím.
Ale prečo sa mi jedna páči
a druhá nie?
Počúvam, čo ona hovorí
a horím náklonnosťou,
ale tá zamilovanosť / blaženosť / nebeskosť
vyprchá
a príde po tom láskyplné priateľstvo?
To záleží na chcení obidvoch rozumieť,
ceniť a milovať toho druhého aj s chybami,
ktoré sa neodvratne zvýraznia.
V jednom malom byte
Prídeš domov,
žiješ sama
v jednom byte,
je ti smutno.
Robota ubieha s dňami
a život pustne,
duša chradne
bez priateľov.
Boh je láska
Pokušiteľova chvíľka
Ide predo mnou.
Tá pekná riťka
vo vypnutých nohaviciach
a tá celá postava,
nie,
ona vyzerá byť smutná,
a u mňa iba myšlienka
na sex s ňou,
haní ju to
a spodraďuje.
Vôňa túžby a pekla
Cítim siahanie / načahovanie sa
rúk satanových
po mojej duši,
ktorú mu zapredávam,
áno, som nemravník,
áno, onanujem,
nie som lepší ako pohan,
ba horší,
lebo ani milovaným
nie vždy lásku dávam
A ÁNO, NECHCEM TO ZMENIŤ.
Áno,
trýznim sa tým,
že počúvam temnú a melancholickú hudbu
A NIE, NEPRESTANEM.
Cítim vôňu pekla,
do ktorého som už vošiel.
I remember the hope
He said, he doesn’t forsake us.
He has done it for us,
we don’t want the sacrifice,
but there is always chance
to change something
in our lives
to feel better.
The light,
the will
and our deeds.
Nenazvaná
Nie,
nemusíš súložiť bez lásky,
radosť tela sa dá dosiahnuť aj ináč,
nie spútaním duše.
Keď zbieraš zbytky svojej duše
zo dna svetla
Dobrý priateľ
vyčistí rany po nešťastiach
plynúcich životom
a v rieke udalostí.
Nevzdávaj sa,
priateľ ju tu,
tí druhí tiež prídu.
Udri diabla
Nie,
on nad tebou nemá
konečné víťazstvo,
vplýva na myseľ,
no nedokáže ťa poraziť,
keď mu odolávaš
silou Mocnejšieho
a prebodávaš ho čistým mečom
pri jeho každom útoku.
Nie,
neprehrávaš,
aj keď si dole,
aj keď si v tme,
stále môžeš vidieť svetlo.
Sebatrýznenie
Znovu a znovu.
Púšťam si tú melanchóliu
a myseľ v mrákotách,
chmúrne mračná,
cez ktoré lúče šťastia nepreniknú.
Prečo len nivočím svoju dušu?
Ním
Ja ťa vzývam cez hudbu,
prijímam ťa,
aj keď moje skutky o tom nesvedčia,
uznávam ťa,
aj keď moje ústa o tom nepovedia nič,
potrebujem ťa, aj keď sa to nezdá
Si tu aj pre mňa.
Žiť živo vieru
Cítiť Ho.
Nie iba sedieť
v kostole
a počúvať pekné reči
a potom sa vrátiť do všednosti.
Prebudený/í.
Zapálený/í.
Bezdomovec so šťastným koncom – začiatkom
Na ulici v mizerných podmienkach,
no nepodlieha alkoholu,
ide zima,
chlad obklopuje celé telo,
v jeho očiach žiara dobra.
Zamŕza,
no jeho srdce nie je chladné,
prechádza cez bránu,
kde ho víta plno otvorených náručí.
Predaná slastiam
Bozky na telo
bez citového poznania.
Upadnutá do telesnosti,
svojho tela krásnosti,
avšak svojej rozumovej prízemnosti.
Do zbytočnosti
a ničoty
sa môj život uberá,
bez významu,
bez radosti,
BEZ LÁSKY
a BEZ BOHA.
Klamaný diablom,
no nestačí to na zalepenie diery
na pravdu,
ktorú aj tak vidím.
Úprimné srdce v sračke
Chce milovať,
nechce len sex,
bez odhodlanosti,
Bože, pomôž.
Daj tú jedinú,
ktorá zaplní srdce
nehou a svojou láskou,
ktorej ja zaplním srdce
mojou láskou,
nech to nie je iba
dočasné a prchavé,
naše ľúbenie v tebe spojené.
Krása sa odjebe preč
Nie,
nie sme večne krásni,
pružná koža ovisne
a my už viac neupútame
pohľady s obdivom a záujmom,
keď staroba nastane.
Zneužité
na pornografický účel
a semeno vteká do ich úst.
Sú iba mäsom na jebanie,
jedna za druhou je nakladaná.
Ich hodnosť mizne,
je ich hojnosť.
Pohladenie dlaňou
Nežná jemnosť
jej náručia,
úprimné objatie
nad sto pozemských slastí.
Ponorený v prúde
opätovanej lásky.
Ruže k jej nohám.
Partnerská láska nie je najvyššia
Kto má vzťah s Bohom,
vie.
My a On
Boh chce lásku,
my ju chceme tiež,
ale nie tú Jeho.
Sebecký a nikdy neuhasiteľný smäd
po nej, ňom,
kokotná zamilovanosť
a ešte väčšie trápenie z toho.
Vyberavosť žien
Ženy sú príliš vyberavé,
nechcú hociktorého
a muži taktiež nie.
(Ako len ten vyzerá?
S ním by som nechodila.)
Muži
Muži si všímajú
hlavne telesnú schránku,
veľakrát sú ňou
tak okúzlení,
že nehľadia na vnútro
a psychickú rozvinutosť
u nej ale aj u seba
a potom milión rozchodov.
Nežnosť smilnenia
Nie zosobášení.
Dotýkajú sa rukami
a nahými telami,
rozkoš pre tú chvíľu,
malá chvíľa necitového zblíženia,
blízkosť telesná.
Možno aj v Babylone
to mohlo u pár párov
takto byť,
avšak všetci uvrhnutí
do pekelného ohňa.
Trest aj za chcenie
chvíľkovej nežnosti?
Po smrti sa brána
tohto poznania otvorí.
Bohu
Požehnaný
pre svoj čas.
V tejto chvíli sa nebojím
vyriecť Tvoje Meno
a myslieť na Teba,
hlavne keď si púšťam
kresťanskú hudbu,
áno, som veľký hriešnik
a neverím, že sa dostanem
do Neba,
ale napriek tomu všetkému
Ťa dokážem cítiť v sebe
(pokým diabol nezvedie)
Žehnaný Buď
a Tvoje Meno,
Tvoja Radosť,
Naša Nádej.
Stratená úcta k Tebe
Ctím si Ťa,
keď si púšťam hudbu o Tebe
a chcem Ťa v sebe mať
aspoň pre tieto chvíle,
Satan však pokúša
a úspešne ma zvádza
do temnoty.
Úcta a ocenenie tým,
čo o Tebe spievajú
a tvoria Hudbu,
ktorá podporuje ľudí,
veľmi mi na tom záleží
(to diabol ešte nezničil).
Moja chvála a uznávanie
hlavne extrémnej kresťanskej hudbe,
ktorá je o to cennejšia,
že je nezvyčajná.
Chváľme Ťa všetkými spôsobmi
a ráznymi nástrojmi.
Moje hriechy
Nechcem cítiť obmedzenia:
„toto nesmieš,
toto by si nemal“,
ale chcem z lásky k Tebe
robiť hlavne TO,
čo Ťa teší
(no láska u mňa chýba).
Chcenie
Chcem pomáhať ľuďom,
ale to neznamená,
že sa dám využívať.
Nájsť cestu k Bohu
Trápenie sa pre svoju dušu
Nepomenovaná nádej
Svetlo nádeje svitá
pri pohľade na jasné nebo,
v noci na oblohe
plná hviezd,
ja, Tvoje stvorenie,
obdivujem tú malú krásu veľkej VECI.
Verím,
že Ty mi pomôžeš
Pre Teba,
pre lásku,
áno, nechcem sa vzdať
do tejto nenávisti vo svete,
čo ma chce pohltiť.
Láska.
Žiaľ, pocit tejto básne je okamihový po jednom vypočutí piesne Ghetto od P.O.D.
Túžiš po nich
Vidíš ich nádherné telá,
pud si žiada,
no myseľ azda zastaví,
keď chceš to,
čo ti nemá patriť
pri zazretí jej milého.
Vidíš ich, dvojicu,
no ty si sám
a prirodzene závidíš.
Čo s tým?
Ťažko riešiteľná otázka,
keď nikto nedáva odpoveď
(ani si sa nespýtal),
riešenia sú rôzne.
Samota v živote
Čas preletí
a ja si uvedomujem,
že nie všetko je krásne
a aj to krásne stratilo svoj lesk,
keď láska nenastúpi
na svoje nezastupiteľné miesto.
Emócie vyrvané na povrch
Zadržiavané v sebe,
no existujú.
Empatia
tam, kde by ste ju nehľadali,
v tvrdom metale
spevák reve,
nie je rozumieť,
no cítiť emočný akcent
(pre väčšinu zostáva
iba rev bez zmyslu).
Čakanie
Čakáme na možnosť
stretnúť sa,
aby sa spojili naše srdcia,
obrazy pohľadov v autobuse
bez slov.
Zase
Vidieť tie zaľúbené páry,
tú náklonnosť, hoci i dočasnú,
nie,
nechcem sa na to dívať,
raní to moje srdce.
Bez lásky
tak dlho.
Kurva,
kurva,
kurva!
Tvrdá kresťanka
Chceš iba toho svojho,
ktorý je nábožensky dokonalý,
ktorého ti Boh vyvolil
(a dovolil).
Nie,
takúto nie.
Nothing to do for it
Never to have girlfriend,
never to get through it,
through the prejudices,
through the unbraveness,
through the unfaith.
To lead to the final shit end,
throughout the life
to the death.
Trest, trest
v cele za zločin,
toto je horšie
ako život
či mŕtva depresia.
Môže sa prechádzať
medzi štyrmi stenami,
uväznený v zabíjajúcej nude,
von po veľa rokoch
či nikdy.
Znásilnenie
V lese,
jeho chamtivá túžba,
vidí tie dve.
Ovalí ich obuškom,
krváca im z čiel,
utrie krv,
aby sa mu na nich lepšie postavil.
Po akte ich zanecháva,
neprestáva bažiť,
na chvíľu uspokojený,
no príde ďalší stret.
Návrat Domov
Tvoja náruč ma stále víta,
niekedy, keď odídem,
moje srdce v skrytosti túži po Tebe
a po radosti, ktorú dávaš.
Nie som verný,
no Ty si nad všetko,
Teba by som mal milovať a ctiť,
nečiním tak,
možno raz moje srdce
nájde cestu a zakotví pri Tebe.
Moja viera je slabá
alias
Som v sračke
Vyjebaný fyzický predpoklad
Keď nemáš tie správne tvary,
keď tvoje telo nevyzerá ako-tak pekne,
keď nie si pekná/ý v tvári,
si V PIČI.
Čo sa dá s tým robiť?
Zmena posudzovania a vyberania si
len tak neprestane
a duchovná krása zostáva pochovaná.
Obrátená riťou
Nechce so mnou nič mať,
nič pre ňu neznamenám,
nechce ma poznať,
môj záujem zašliapnutý jej ignoráciou.
Demotivácia
Robiť monotónnu prácu,
ach, už zase do práce,
do piče,
kedy už skončí šichta.
Už viac nie.
Poď jebať
Tvoje nádherné telo,
moja skvelá slasť.
Nezaujímajú ma
tvoje city.
Tie prsníky,
dotýkať sa ich.
Pre tento nehanebný okamih,
telesná slasť príde a odíde,
no túžba sa obnoví.
Pominuteľnosť
Život preteká pomedzi prsty,
starnem,
moja hriešnosť
a nič s tým nerobím.
Strach.
Zajebané pod zem
Láska nebola, nie je a nebude.
Márnivé city šťastia,
ostáva iba nevraživosť a podozrievavosť.
Blížny nie je blížnym.
Stále sám, stále v sračke
Neopätované city
padli do hnusu reality.
Zamilovaný do anjela
Ide zomrieť,
podrezal si žily.
Zhliadne ju,
nádhernú s krídlami,
pohládza ho s priazňou.
„Musíš sa vrátiť.“
„Nie,
chcem byť tu s tebou.“
„Počkám na teba.“
Zobúdza sa do príšernej reality
bez nej,
no s istotou prechádza rokmi
očakávajúc finálnu udalosť svojho života
- smrť a stretnutie s ňou.
Opúšťa tento svet
a vnára sa do jej náručia,
objatie duší naveky,
za života nevzhliadla jeho duša lásku ,
pery si dávajú bozk
a ruky už nikdy nerozlúčené samotou.
Snaha pre lásku
Snažiť o srdce milovanej,
no nie vždy to vyjde,
odmietnutie.
Nový deň,
nové svitnutie ďalšej snahy.
Prejebaný život
Vstať zase
a prežiť ďalší zbytočný deň.
Cítiť tú márnivosť.
Myseľ oťažieva
a je pochovaná pod svedomím
a v tom istom cintoríne nechcenia
dávno stratených hodnôt,
dobro zavreté do reťazov
až tam zomiera v okovách,
ktoré človek nevie sám premôcť.
Obhajoba metalu
Hoci 90 % jeho textov je pesimistických
či pochmúrnych,
hoci niektorý heavy metal
hazarduje s diablom,
hoci niektorý death metal býva lyricky nechutný,
hoci black metal je skoro vždy satanistický
a HOCI melódia a podfarbenie gitár
sa zdá byť často obohrané a jednotvárne,
JE TU NIEČO,
čo robí metal
tým, čím je:
je vyjadrením pravých pocitov,
obrazov a metafor.
Kresťanský metal tiež existuje
a Boh sa z neho určite raduje.
V sračke
On ťa dokáže dostať z toho,
spomeň si na svoje stratené svetlo,
ešte stále môžeš žiariť.
Vo vlastnej poníženosti
Boh ťa neznižuje,
to diabol.
Tvoja sebahodnota je dakde
na dne,
nemáš sa rád.
Si spokojný so svojim životom?
Je tu jedna cesta,
prijmi Ho
a pocítiš.
Trápenie s Ním
nie je také zlé,
On dáva vždy nádej,
On dáva duševný pôžitok.
Zanedbaný od lásky
Aj tá tučná pani
sediaca v autobuse,
aj ten metalista
započúvaný do hudby,
aj ten feťák
závislý od drogy.
Where my heart is
In sweet meaningful voices
singing gently.
I listen to the music of feelings.
Rozkysnutí pred televízorom
Staršia generácia,
rodičia,
sú nakazení.
Prídu domov,
urobia si jesť
a idú „relaxovať“.
Organické roboty.
Stratené hodnoty
Ľudia na ulici,
sú vždy zahľadení do seba,
začať rozhovor
a prejaviť záujem
nikto nevie,
nikto sa nesnaží,
nikto nezačne.
Život pre duševnú smrť.
Aj ty raz skapeš
Obzri sa,
ako si prežil život.
Byť osožný,
byť komunikatívny,
byť bez predsudkov.
Bol si?
Na smrteľnej posteli
sa darmo ľutuje.
Máš právo (si) dosrať / premrdať
svoj život.
Ale čo po tom?
Aké pocity ťa naplnia?
Pubertiaci
Daktorí mladí ľudia, vlastne pubertiaci, ktorí majú ideály, rozmýšľajú, ako zmeniť svet k lepšiemu, no postupom času prídu na to, že to nejde a zahĺbia sa do seba, resp. tak ako všetci ostatní, začnú myslieť (hlavne) len na seba. Toto správanie je podmienené aj výchovou: kto bol zdravo psychicky vychovávaný (teda s preukazo-vanou láskou), je skôr otvorený voči ľuďom, spoločnosti, ktorá býva tak sociálne uzavretá.
Napojení na systém
Predpísané, čo robiť,
možnosti variabilné,
no stále obmedzené.
Vkladané slová do úst
a rozhovoru
(toto by som mal povedať tak),
myseľ rozmýšľa
podľa predpisu.
Do piče.
Hodnota ženy
Nežnosť a jemnosť citu,
oveľa ťažšie zaľúbiť sa,
no ak, tak hlbšie.
Kresťania ako ostatní
sú ľudia,
aj oni selektujú (vyberajú si),
s kým sa budú baviť
a s kým nie
(tak je to u väčšiny).
Shit.
Prehlušiť hudbou
Počúva nahlas na slúchatkách,
nechce vnímať vlastnú myseľ.
Túžby introverta
V zástupe ľudí,
na stretnutí,
málo hovorí.
Aj on chce milovať,
byť milovaný,
chápaný,
aj keď to nedáva najavo.
Introverti
Mnohí introvertovaní jednotlivci odreagúvajú nahromadené napätie nadmernou masturbáciou.
Follow in evil
What change will be,
when is it so much?
Only faith-strong
can see the hope
in so little good
in the world.
Decide.
Vybral som si
Som padlý,
hreším,
žijem hriešne.
Viem,
že by som mohol zaspávať
ako víťaz
(v Božom Mene),
ale ja som porazený
(každý deň).
Je to moja slobodná vôľa.
Prečo?
Strach z tlaku presviedčania
od zlého
(= nevydržanie / neznesenie toho)
a pád.
Tie skurvené myšlienky
Bezvýznamnosť pokrýva
plochu pociťovania
v odpade vlastných kalných skutkov,
myšlienky z temných vôd
sa nevynárajú nad hladinu slova.
Zlí duchovia sú anjeli, ktorí odmietli poslúchať Boha. Boli za to potrestaní večným zatratením.
Povedomie
Získaš / zbalíš dievča,
iba s ňou jebávaš
a popritom nejaký plytký vzťah
a myslíš si,
aký si king.
Vzťahy v rodine
Žijú spolu v jednom byte,
ale nepoznajú sa.
Rozhovory typu:
„Ako bolo?“,
„Ako sa máš?“
a všetky konverzácie
sú tým vyriešené.
Viac záujmu a starostlivosti,
až keď je to vážne,
keď niekto ochorie.
Je to smutné.
V klietke
Pes je zavretý,
jeho emócie sú zúfalé,
štyri steny,
odsúdený na trápenie.
Znehodnocovanie ľudí
Vyrábame porno,
nahá krása tela
do duchovného ošpatenia
a ľudia sú iba strojmi
na sexuálny akt.
Ja prispievam svojím spôsobom
a dívam sa na túto mašinériu,
môj pudový matrix.
Svetlo svieti v tme
Môže nás spasiť.
Osvieti našu cestu
cez ťažkosti i
tmavé zákutia duše.
Znovu prichádza nádej
do našich sŕdc.
Svetlo v tvojich očiach
Nevidíš krásu rozkvitnutých
kvietkov a listov na jar.
Oči máš zastrené čierňavou
negatívneho myslenia.
Krása všedných i nevšedných chvíľ
ti ubieha nešťastným životom.
Otvor oči a obzri sa,
že svet nie je tak hrozný
a ty a môžeš znovuzrodiť
z fénixovho popola starého života
a svitne čarovné svetlo v tvojich očiach.
Sklamaný
Nie,
nejdem do kostola,
veľa kresťanov predstiera
a ich duše sú pošpinené a neúprimné
aj neotvorenosťou voči druhým.
Nie,
nechcem byť kresťanom
a nasledovať božie pravidlá,
moje ego protestuje
a ja som sklamaný
z mojich hriechov
a tiež z tých takzvaných kresťanov.
Nie.
Humus
Z riti nové hovno ide,
kus šľahačky sa k tomu zíde,
kto na tajomstvo výroby príde?
Niečo mi to pripomína,
pičná šťava sa parí z komína.
Technológie
Viac a viac
sa zaobaľujeme elektronikou a strojmi,
za domami miznú stromy
a ďalšie cesty pribudnú.
Prirodzený kontakt vymizne
a zumelizuje sa i bozk,
do záhuby ďalší krok.
Čistota do piče
S každým sexom
mimo manželstva
sa napĺňa smilstvo
a mäso plní svoju funkciu.
„Spomedzi hriechov,
ktoré ťažko protirečia čistote,
treba spomenúť
onaniu,
smilstvo,
pornografiu
a homosexuálne praktiky.“
S každým neviazaným vpichom
a rozkoše vzdychom
pre duchovnú smrť.
Ugliness in selfishness
Živé mäso
Vidíš to,
ju,
v obtiahnutých pančuchách
alebo odhalenú.
Sú tu,
premnohé jebavé.
Je tu,
pred tebou
(v autobuse,
na ulici
či na kúpalisku).
Chuť sa dotknúť,
chuť použiť.
Ozajstné,
nie iba na obrazovke.
Neviazané hýrenie
(Babylon)
Každá skoro s každým.
Potraty na bežiacom páse.
Áno,
toto by sme niektorí chceli,
ale skutočne by tie neisté orgazmy prevýšili
isté duchovné odumretie?
A život ubieha do sračiek
Dni plynú,
týždne sa chýlia ku koncu,
roky sa postupne
spočítavajú a pribúdajú
a ja stále necítim
zmysel svojej existencie.
Je ňou premrhať život
na počúvanie gothic metalu,
ktorý ma aj tak ničí?
Chcem a mám vôbec nejaký vážny cieľ?
A hlavne chcem pre to VôBEC niečo urobiť?
Bojím sa smrti a pekla,
no mám a báť
premrhaného života?
Volím si svoju cestu.
Dievčaťu,
s ktorým nebudem chodiť
Áno,
si pre mňa najkrajšia
pre tento čas,
no osloviť sa ťa bojím.
Tvoje mrazivé pohľady
či nezaujatosť
odrádzajú moje srdce.
Myslel som na dotyk
s tebou,
dotyk pier,
dotyk tiel
a možno aj dotyky našich duší.
Zdieľané myšlienky
a hľadanie cesty k sebe
sa nezdajú byť možné.
Zabudni na ňu
Vánok vône lásky,
odviaty jej strachom.
Kryštály krásy jej tváre
miznú v pribúdajúcej diaľke.
Zo smilného
Som zo seba zhnusený. Telesné smilstvo sám so sebou, telo na tele na obrazovke. Smilné myšlienky sprevádzajú moje pohľady na každé obnažené (predtým skrývané) ženské miesto.
Failure
(by War of Ages)
Failure to include an explanation
Our lives breathe no excuse of this
It's our fault if we don't amount to anything
How frequently we point the blame to our failures
Is this what we call freedom or liberation?
A distance far too great for words
Our focus is based off of what we say I had it all
As actions are a footnote of the past
I wanted something real
Hoping you would stay
As our voices fade
We'll find out what this means
I hear your calling reveal your heart
When pride fades
You need no explanation here's my heart
And I am yours
There is no greater gift then this
Our anger flows in every breath
When man made passion starts to fade
In fear will you be standing here?
When voices fade on passion
Will your hearts still burn through failure?
Chyba
(od War of Ages)
Chyba pre zahrnutie vysvetlenia,
Naše životy nedýchajú toto prepáčenie,
Je to naša chyba, ak nemáme hodnotu k ničomu,
ako často dávame za vinu naše chyba,
Je toto to, čo nazývame slobodou alebo oslobodenie?
Vzdialenosť tak veľká pre slová,
Naše zameranie je založené na tom,
Keď vravíme: to všetko viem.
Keď skutky sú pozostatky minulosti
Chcel som niečo skutočné
Dúfajúc, že by si zostal
Keď naše hlasy zaniknú
Prídeme na to, čo to znamená
Počujem tvoje volanie, odkry svoje srdce
Keď sa pýcha vytratí
Ty nepotrebuješ vysvetlenie
Tu je moje srdce
A ja som tvoj
Niet väčšieho daru ako tohto
Náš hnev prúdi v každom dychu
Keď sa vášeň stvorená človekom začne vytrácať
V strachu tu budeš stáť?
Keď hlasy zmiznú vo vášni
Budú vaše srdcia stále horieť úpadkom?
básne o vzťahoch, o sexuálnych vzťahoch,
básne o nádeji, o beznádeji,
básne o láske
Boh k človeku
Môžeš mať na sebe
Aj tričko s diablom,
ja ťa stále budem milovať.
Činy vychádzajú zo srdca,
no to tvoje môže byť zranené,
nechaj sa vyliečiť mnou.
Tvoje hriechy môžu byť odpustené.
Rozhodnúť sa
či človek chce
stratiť duchovný život
hnaním sa za peniazmi
a egoizmom.
ALEBO
žiť pre lásku,
opätovať úsmev,
záujem o druhých.
Jebavé mladé ženy
Vidím ich,
jak by som im ho strčil do zadku.
Najprv pozriem na lýtka,
potom na nohy,
tvár,
prsia
a napokon celú postavu.
Mňam.
Aj tak sa to dojebe
Váš pekný láskyplný vzťah,
závidím vám ho,
no ani nemusím,
pretože po nádhernej zamilovanosti
príde bolestivý koniec.
Bozkávate sa na ulici,
vaše dotyky sú nežné,
no po nejakom čase
budete od seba citovo odlúčení,
ďalej hádky a KONIEC.
Takmer vždy vzťahy
dlho nevydržia
(pozri rozvodovosť),
najmä u mladých,
ktorí po čase zamilovanosti
zistia, že si nerozumejú,
nie sú k sebe tolerantní
a už sa kvôli svojim chybám a rozdielom nemilujú.
Vydaté ženy
Vidíš ich,
aj keď patria iným,
chceš to do nich vsunúť.
Pekná riťka i nohy,
zväčša so svojím mužom,
ruka v ruke a úsmevy
alebo už pohádaní.
Dotyky nožom
Chýba mu dotyk ženy,
taký jemný
a láskyplný.
Duša je zarmútená,
vidí už iba čepeľ,
čo sa ku koži blíži.
Krv z rany neopätovanej lásky.
Zmysel v pudovosti
Zase honíš ,
tá žena na obrázku,
znovu využitá
pre to jedno.
Bez lásky.
Má to zmysel?
Je to hriech,
myseľ to núti
myslieť len na TO,
keď vidí už len
trochu obnažené telo
(ako by som ju jebal).
Už ťa tlačí semeno?
Vyprskni to do nej!
Áno!
Áno!
Ach.
Zostarnú
Deti sú vrúcne,
veselé a najviac dobré.
Puberťáci sú niekedy hovadá,
nadávajú,
sú agresívni.
Dospelí mlčia,
sú necitliví.
Starí ľudia sú opustení.
A príde smrť.
From God to man
You may have put on
t – shirt with devil,
I always love you.
Deeds come out from the heart,
but yours can be hurt,
let cure yourself by me.
Your sins can be excused.
Naplnený hnilobou perverznosti
Kade pozriem na pekné ženy,
myslím na sex s nimi,
myseľ je tým naplnená.
Citové pičoviny
Načo sa zaťažovať láskou,
keď sa aj tak dojebe
a nežnosť skončí?
Nemá to zmysel.
Rozdvojenosť
Jednak odmietam ženy
(neprihováram sa),
ale rád počúvam
jemné ženské hlasy
v metale.
Srdce potrebuje nehu a lásku
(aj keď iba v textoch a piesňach).
A kde zostala láska?
Máš dievča a stále
onanuješ na porne.
To ju máš naozaj rád?
Ale však o to nejde,
to nevadí,
veď to nie je skutočne
priamo s nejakými.
(Kto smilnil v mysli,
akoby smilnil naozaj).
Ženský metal a ja
Nechcem sa vzdať ženského metalu, odmietam Božiu cestu, Božiu Pomoc len preto, že chcem silou mocou ostať závislý na tom metale.
Cítil som a cítim občas ešte volanie Boha, aby som sa očistil a mohol byť šťastný, ale ja nechcem byť zviazaný tým, že nesmiem robiť niektoré veci.
Každý deň onanujem, je to moje uvoľnenie, moje potešenie (na malú chvíľu) a z veľkej časti sa mi podarilo potlačiť výčitky.
Požiadavky
„Chcem muža,
ale musí byť pekný,
mať auto,
mať byt ...
Do piče.
Do piče s takými ženami.
Ruka Boha
Cítim povzbudenie,
nálada povznesená,
nechcem byť
proti Bohu.
Prečo
Prečo som tak smutný,
keď vidím pár bozkávať sa?
Prečo tak závidím to,
čo tak dlho nemám?
Prečo nevydržím pohľad
na lásku iných?
Jebnutá cirkev
Áno,
boh sa o nás zaujíma,
musíme sa modliť,
musíme sa podradiť,
musíme potlačiť pudy.
NIE.
Boli sme stvorení
na obraz Boží,
máme slobodnú vôľu
a Boh nás nechce obmedzovať.
Do piče s obmedzenou a nesprávnou cirkvou.
Váš zmysel
Naozaj v tom vidíte zmysel
spievať v monotónnej hudbe
a texty bez zamyslenia,
iba na to, aby z úst
niečo vyšlo?
(Nie) Je to len kvôli
vaším manažérom,
ktorí vás nútia robiť / spievať / vystupovať
tak,
aby sa to páčilo ohlúpnutej väčšine?
Pop bez zmyslu.
Smútok z nenaplnenia
Vo svojom srdci cítiť
ten pocit,
že nie si čistý,
že nerobíš dobre
a z toho si tak nanič.
Zmeniť to?
Nie,
ostávaš hniť
vo svojom vlastnom bahne zla,
ktoré ťa obklopuje
a presviedčaš sa,
že to dajako prežiješ.
Prežiť.
Ale ako?
Alebo len dajako?
Smrť príde
a ty uvidíš...
So zlom
Cítim, že idem do sračiek
a dobro sa stráca
ako kvapka v mori
s olejovými škvrnami zla,
ktoré hubia všetko dobré navôkol.
Čo hudba vyjadruje? / ako pôsobí?
Druhy hudby sú rôzne,
jedna ukľudňuje, iná nabudí,
ale prečo sa jedným páči
tá či tá?
Dohad:
Predošlé zážitky zo života
tiež vplývajú na povahu
a hlavne prostredie, v ktorom človek vyrastá
a tiež vek je rozhodujúci
(v niektorom – pubertálnom –
je človek najviac ovplyvniteľný
rôznymi činiteľmi).
„Ja som chcel dať fanúšikom hudbu,
ktorá by im viac povedala,
nie iba spev a melódiu.“
parafrázovaný výrok
istého speváka
Rozhodujúce sú aj zvolené nástroje.
V úprimnej hudbe interpreti vyjadrujú
svoje pocity či názory
alebo obľúbené témy.
Čo je to láska ?
Hormóny sa uvoľňujú,
krv preteká / prúdi žilami rýchlejšie,
tlak stúpne,
keď ju vidím.
Ale prečo sa mi jedna páči
a druhá nie?
Počúvam, čo ona hovorí
a horím náklonnosťou,
ale tá zamilovanosť / blaženosť / nebeskosť
vyprchá
a príde po tom láskyplné priateľstvo?
To záleží na chcení obidvoch rozumieť,
ceniť a milovať toho druhého aj s chybami,
ktoré sa neodvratne zvýraznia.
V jednom malom byte
Prídeš domov,
žiješ sama
v jednom byte,
je ti smutno.
Robota ubieha s dňami
a život pustne,
duša chradne
bez priateľov.
Boh je láska
Pokušiteľova chvíľka
Ide predo mnou.
Tá pekná riťka
vo vypnutých nohaviciach
a tá celá postava,
nie,
ona vyzerá byť smutná,
a u mňa iba myšlienka
na sex s ňou,
haní ju to
a spodraďuje.
Vôňa túžby a pekla
Cítim siahanie / načahovanie sa
rúk satanových
po mojej duši,
ktorú mu zapredávam,
áno, som nemravník,
áno, onanujem,
nie som lepší ako pohan,
ba horší,
lebo ani milovaným
nie vždy lásku dávam
A ÁNO, NECHCEM TO ZMENIŤ.
Áno,
trýznim sa tým,
že počúvam temnú a melancholickú hudbu
A NIE, NEPRESTANEM.
Cítim vôňu pekla,
do ktorého som už vošiel.
I remember the hope
He said, he doesn’t forsake us.
He has done it for us,
we don’t want the sacrifice,
but there is always chance
to change something
in our lives
to feel better.
The light,
the will
and our deeds.
Nenazvaná
Nie,
nemusíš súložiť bez lásky,
radosť tela sa dá dosiahnuť aj ináč,
nie spútaním duše.
Keď zbieraš zbytky svojej duše
zo dna svetla
Dobrý priateľ
vyčistí rany po nešťastiach
plynúcich životom
a v rieke udalostí.
Nevzdávaj sa,
priateľ ju tu,
tí druhí tiež prídu.
Udri diabla
Nie,
on nad tebou nemá
konečné víťazstvo,
vplýva na myseľ,
no nedokáže ťa poraziť,
keď mu odolávaš
silou Mocnejšieho
a prebodávaš ho čistým mečom
pri jeho každom útoku.
Nie,
neprehrávaš,
aj keď si dole,
aj keď si v tme,
stále môžeš vidieť svetlo.
Sebatrýznenie
Znovu a znovu.
Púšťam si tú melanchóliu
a myseľ v mrákotách,
chmúrne mračná,
cez ktoré lúče šťastia nepreniknú.
Prečo len nivočím svoju dušu?
Ním
Ja ťa vzývam cez hudbu,
prijímam ťa,
aj keď moje skutky o tom nesvedčia,
uznávam ťa,
aj keď moje ústa o tom nepovedia nič,
potrebujem ťa, aj keď sa to nezdá
Si tu aj pre mňa.
Žiť živo vieru
Cítiť Ho.
Nie iba sedieť
v kostole
a počúvať pekné reči
a potom sa vrátiť do všednosti.
Prebudený/í.
Zapálený/í.
Bezdomovec so šťastným koncom – začiatkom
Na ulici v mizerných podmienkach,
no nepodlieha alkoholu,
ide zima,
chlad obklopuje celé telo,
v jeho očiach žiara dobra.
Zamŕza,
no jeho srdce nie je chladné,
prechádza cez bránu,
kde ho víta plno otvorených náručí.
Predaná slastiam
Bozky na telo
bez citového poznania.
Upadnutá do telesnosti,
svojho tela krásnosti,
avšak svojej rozumovej prízemnosti.
Do zbytočnosti
a ničoty
sa môj život uberá,
bez významu,
bez radosti,
BEZ LÁSKY
a BEZ BOHA.
Klamaný diablom,
no nestačí to na zalepenie diery
na pravdu,
ktorú aj tak vidím.
Úprimné srdce v sračke
Chce milovať,
nechce len sex,
bez odhodlanosti,
Bože, pomôž.
Daj tú jedinú,
ktorá zaplní srdce
nehou a svojou láskou,
ktorej ja zaplním srdce
mojou láskou,
nech to nie je iba
dočasné a prchavé,
naše ľúbenie v tebe spojené.
Krása sa odjebe preč
Nie,
nie sme večne krásni,
pružná koža ovisne
a my už viac neupútame
pohľady s obdivom a záujmom,
keď staroba nastane.
Zneužité
na pornografický účel
a semeno vteká do ich úst.
Sú iba mäsom na jebanie,
jedna za druhou je nakladaná.
Ich hodnosť mizne,
je ich hojnosť.
Pohladenie dlaňou
Nežná jemnosť
jej náručia,
úprimné objatie
nad sto pozemských slastí.
Ponorený v prúde
opätovanej lásky.
Ruže k jej nohám.
Partnerská láska nie je najvyššia
Kto má vzťah s Bohom,
vie.
My a On
Boh chce lásku,
my ju chceme tiež,
ale nie tú Jeho.
Sebecký a nikdy neuhasiteľný smäd
po nej, ňom,
kokotná zamilovanosť
a ešte väčšie trápenie z toho.
Vyberavosť žien
Ženy sú príliš vyberavé,
nechcú hociktorého
a muži taktiež nie.
(Ako len ten vyzerá?
S ním by som nechodila.)
Muži
Muži si všímajú
hlavne telesnú schránku,
veľakrát sú ňou
tak okúzlení,
že nehľadia na vnútro
a psychickú rozvinutosť
u nej ale aj u seba
a potom milión rozchodov.
Nežnosť smilnenia
Nie zosobášení.
Dotýkajú sa rukami
a nahými telami,
rozkoš pre tú chvíľu,
malá chvíľa necitového zblíženia,
blízkosť telesná.
Možno aj v Babylone
to mohlo u pár párov
takto byť,
avšak všetci uvrhnutí
do pekelného ohňa.
Trest aj za chcenie
chvíľkovej nežnosti?
Po smrti sa brána
tohto poznania otvorí.
Bohu
Požehnaný
pre svoj čas.
V tejto chvíli sa nebojím
vyriecť Tvoje Meno
a myslieť na Teba,
hlavne keď si púšťam
kresťanskú hudbu,
áno, som veľký hriešnik
a neverím, že sa dostanem
do Neba,
ale napriek tomu všetkému
Ťa dokážem cítiť v sebe
(pokým diabol nezvedie)
Žehnaný Buď
a Tvoje Meno,
Tvoja Radosť,
Naša Nádej.
Stratená úcta k Tebe
Ctím si Ťa,
keď si púšťam hudbu o Tebe
a chcem Ťa v sebe mať
aspoň pre tieto chvíle,
Satan však pokúša
a úspešne ma zvádza
do temnoty.
Úcta a ocenenie tým,
čo o Tebe spievajú
a tvoria Hudbu,
ktorá podporuje ľudí,
veľmi mi na tom záleží
(to diabol ešte nezničil).
Moja chvála a uznávanie
hlavne extrémnej kresťanskej hudbe,
ktorá je o to cennejšia,
že je nezvyčajná.
Chváľme Ťa všetkými spôsobmi
a ráznymi nástrojmi.
Moje hriechy
Nechcem cítiť obmedzenia:
„toto nesmieš,
toto by si nemal“,
ale chcem z lásky k Tebe
robiť hlavne TO,
čo Ťa teší
(no láska u mňa chýba).
Chcenie
Chcem pomáhať ľuďom,
ale to neznamená,
že sa dám využívať.
Nájsť cestu k Bohu
Trápenie sa pre svoju dušu
Nepomenovaná nádej
Svetlo nádeje svitá
pri pohľade na jasné nebo,
v noci na oblohe
plná hviezd,
ja, Tvoje stvorenie,
obdivujem tú malú krásu veľkej VECI.
Verím,
že Ty mi pomôžeš
Pre Teba,
pre lásku,
áno, nechcem sa vzdať
do tejto nenávisti vo svete,
čo ma chce pohltiť.
Láska.
Žiaľ, pocit tejto básne je okamihový po jednom vypočutí piesne Ghetto od P.O.D.
Túžiš po nich
Vidíš ich nádherné telá,
pud si žiada,
no myseľ azda zastaví,
keď chceš to,
čo ti nemá patriť
pri zazretí jej milého.
Vidíš ich, dvojicu,
no ty si sám
a prirodzene závidíš.
Čo s tým?
Ťažko riešiteľná otázka,
keď nikto nedáva odpoveď
(ani si sa nespýtal),
riešenia sú rôzne.
Samota v živote
Čas preletí
a ja si uvedomujem,
že nie všetko je krásne
a aj to krásne stratilo svoj lesk,
keď láska nenastúpi
na svoje nezastupiteľné miesto.
Emócie vyrvané na povrch
Zadržiavané v sebe,
no existujú.
Empatia
tam, kde by ste ju nehľadali,
v tvrdom metale
spevák reve,
nie je rozumieť,
no cítiť emočný akcent
(pre väčšinu zostáva
iba rev bez zmyslu).
Čakanie
Čakáme na možnosť
stretnúť sa,
aby sa spojili naše srdcia,
obrazy pohľadov v autobuse
bez slov.
Zase
Vidieť tie zaľúbené páry,
tú náklonnosť, hoci i dočasnú,
nie,
nechcem sa na to dívať,
raní to moje srdce.
Bez lásky
tak dlho.
Kurva,
kurva,
kurva!
Tvrdá kresťanka
Chceš iba toho svojho,
ktorý je nábožensky dokonalý,
ktorého ti Boh vyvolil
(a dovolil).
Nie,
takúto nie.
Nothing to do for it
Never to have girlfriend,
never to get through it,
through the prejudices,
through the unbraveness,
through the unfaith.
To lead to the final shit end,
throughout the life
to the death.
Trest, trest
v cele za zločin,
toto je horšie
ako život
či mŕtva depresia.
Môže sa prechádzať
medzi štyrmi stenami,
uväznený v zabíjajúcej nude,
von po veľa rokoch
či nikdy.
Znásilnenie
V lese,
jeho chamtivá túžba,
vidí tie dve.
Ovalí ich obuškom,
krváca im z čiel,
utrie krv,
aby sa mu na nich lepšie postavil.
Po akte ich zanecháva,
neprestáva bažiť,
na chvíľu uspokojený,
no príde ďalší stret.
Návrat Domov
Tvoja náruč ma stále víta,
niekedy, keď odídem,
moje srdce v skrytosti túži po Tebe
a po radosti, ktorú dávaš.
Nie som verný,
no Ty si nad všetko,
Teba by som mal milovať a ctiť,
nečiním tak,
možno raz moje srdce
nájde cestu a zakotví pri Tebe.
Moja viera je slabá
alias
Som v sračke
Vyjebaný fyzický predpoklad
Keď nemáš tie správne tvary,
keď tvoje telo nevyzerá ako-tak pekne,
keď nie si pekná/ý v tvári,
si V PIČI.
Čo sa dá s tým robiť?
Zmena posudzovania a vyberania si
len tak neprestane
a duchovná krása zostáva pochovaná.
Obrátená riťou
Nechce so mnou nič mať,
nič pre ňu neznamenám,
nechce ma poznať,
môj záujem zašliapnutý jej ignoráciou.
Demotivácia
Robiť monotónnu prácu,
ach, už zase do práce,
do piče,
kedy už skončí šichta.
Už viac nie.
Poď jebať
Tvoje nádherné telo,
moja skvelá slasť.
Nezaujímajú ma
tvoje city.
Tie prsníky,
dotýkať sa ich.
Pre tento nehanebný okamih,
telesná slasť príde a odíde,
no túžba sa obnoví.
Pominuteľnosť
Život preteká pomedzi prsty,
starnem,
moja hriešnosť
a nič s tým nerobím.
Strach.
Zajebané pod zem
Láska nebola, nie je a nebude.
Márnivé city šťastia,
ostáva iba nevraživosť a podozrievavosť.
Blížny nie je blížnym.
Stále sám, stále v sračke
Neopätované city
padli do hnusu reality.
Zamilovaný do anjela
Ide zomrieť,
podrezal si žily.
Zhliadne ju,
nádhernú s krídlami,
pohládza ho s priazňou.
„Musíš sa vrátiť.“
„Nie,
chcem byť tu s tebou.“
„Počkám na teba.“
Zobúdza sa do príšernej reality
bez nej,
no s istotou prechádza rokmi
očakávajúc finálnu udalosť svojho života
- smrť a stretnutie s ňou.
Opúšťa tento svet
a vnára sa do jej náručia,
objatie duší naveky,
za života nevzhliadla jeho duša lásku ,
pery si dávajú bozk
a ruky už nikdy nerozlúčené samotou.
Snaha pre lásku
Snažiť o srdce milovanej,
no nie vždy to vyjde,
odmietnutie.
Nový deň,
nové svitnutie ďalšej snahy.
Prejebaný život
Vstať zase
a prežiť ďalší zbytočný deň.
Cítiť tú márnivosť.
Myseľ oťažieva
a je pochovaná pod svedomím
a v tom istom cintoríne nechcenia
dávno stratených hodnôt,
dobro zavreté do reťazov
až tam zomiera v okovách,
ktoré človek nevie sám premôcť.
Obhajoba metalu
Hoci 90 % jeho textov je pesimistických
či pochmúrnych,
hoci niektorý heavy metal
hazarduje s diablom,
hoci niektorý death metal býva lyricky nechutný,
hoci black metal je skoro vždy satanistický
a HOCI melódia a podfarbenie gitár
sa zdá byť často obohrané a jednotvárne,
JE TU NIEČO,
čo robí metal
tým, čím je:
je vyjadrením pravých pocitov,
obrazov a metafor.
Kresťanský metal tiež existuje
a Boh sa z neho určite raduje.
V sračke
On ťa dokáže dostať z toho,
spomeň si na svoje stratené svetlo,
ešte stále môžeš žiariť.
Vo vlastnej poníženosti
Boh ťa neznižuje,
to diabol.
Tvoja sebahodnota je dakde
na dne,
nemáš sa rád.
Si spokojný so svojim životom?
Je tu jedna cesta,
prijmi Ho
a pocítiš.
Trápenie s Ním
nie je také zlé,
On dáva vždy nádej,
On dáva duševný pôžitok.
Zanedbaný od lásky
Aj tá tučná pani
sediaca v autobuse,
aj ten metalista
započúvaný do hudby,
aj ten feťák
závislý od drogy.
Where my heart is
In sweet meaningful voices
singing gently.
I listen to the music of feelings.
Rozkysnutí pred televízorom
Staršia generácia,
rodičia,
sú nakazení.
Prídu domov,
urobia si jesť
a idú „relaxovať“.
Organické roboty.
Stratené hodnoty
Ľudia na ulici,
sú vždy zahľadení do seba,
začať rozhovor
a prejaviť záujem
nikto nevie,
nikto sa nesnaží,
nikto nezačne.
Život pre duševnú smrť.
Aj ty raz skapeš
Obzri sa,
ako si prežil život.
Byť osožný,
byť komunikatívny,
byť bez predsudkov.
Bol si?
Na smrteľnej posteli
sa darmo ľutuje.
Máš právo (si) dosrať / premrdať
svoj život.
Ale čo po tom?
Aké pocity ťa naplnia?
Pubertiaci
Daktorí mladí ľudia, vlastne pubertiaci, ktorí majú ideály, rozmýšľajú, ako zmeniť svet k lepšiemu, no postupom času prídu na to, že to nejde a zahĺbia sa do seba, resp. tak ako všetci ostatní, začnú myslieť (hlavne) len na seba. Toto správanie je podmienené aj výchovou: kto bol zdravo psychicky vychovávaný (teda s preukazo-vanou láskou), je skôr otvorený voči ľuďom, spoločnosti, ktorá býva tak sociálne uzavretá.
Napojení na systém
Predpísané, čo robiť,
možnosti variabilné,
no stále obmedzené.
Vkladané slová do úst
a rozhovoru
(toto by som mal povedať tak),
myseľ rozmýšľa
podľa predpisu.
Do piče.
Hodnota ženy
Nežnosť a jemnosť citu,
oveľa ťažšie zaľúbiť sa,
no ak, tak hlbšie.
Kresťania ako ostatní
sú ľudia,
aj oni selektujú (vyberajú si),
s kým sa budú baviť
a s kým nie
(tak je to u väčšiny).
Shit.
Prehlušiť hudbou
Počúva nahlas na slúchatkách,
nechce vnímať vlastnú myseľ.
Túžby introverta
V zástupe ľudí,
na stretnutí,
málo hovorí.
Aj on chce milovať,
byť milovaný,
chápaný,
aj keď to nedáva najavo.
Introverti
Mnohí introvertovaní jednotlivci odreagúvajú nahromadené napätie nadmernou masturbáciou.
Follow in evil
What change will be,
when is it so much?
Only faith-strong
can see the hope
in so little good
in the world.
Decide.
Vybral som si
Som padlý,
hreším,
žijem hriešne.
Viem,
že by som mohol zaspávať
ako víťaz
(v Božom Mene),
ale ja som porazený
(každý deň).
Je to moja slobodná vôľa.
Prečo?
Strach z tlaku presviedčania
od zlého
(= nevydržanie / neznesenie toho)
a pád.
Tie skurvené myšlienky
Bezvýznamnosť pokrýva
plochu pociťovania
v odpade vlastných kalných skutkov,
myšlienky z temných vôd
sa nevynárajú nad hladinu slova.
Zlí duchovia sú anjeli, ktorí odmietli poslúchať Boha. Boli za to potrestaní večným zatratením.
Povedomie
Získaš / zbalíš dievča,
iba s ňou jebávaš
a popritom nejaký plytký vzťah
a myslíš si,
aký si king.
Vzťahy v rodine
Žijú spolu v jednom byte,
ale nepoznajú sa.
Rozhovory typu:
„Ako bolo?“,
„Ako sa máš?“
a všetky konverzácie
sú tým vyriešené.
Viac záujmu a starostlivosti,
až keď je to vážne,
keď niekto ochorie.
Je to smutné.
V klietke
Pes je zavretý,
jeho emócie sú zúfalé,
štyri steny,
odsúdený na trápenie.
Znehodnocovanie ľudí
Vyrábame porno,
nahá krása tela
do duchovného ošpatenia
a ľudia sú iba strojmi
na sexuálny akt.
Ja prispievam svojím spôsobom
a dívam sa na túto mašinériu,
môj pudový matrix.
Svetlo svieti v tme
Môže nás spasiť.
Osvieti našu cestu
cez ťažkosti i
tmavé zákutia duše.
Znovu prichádza nádej
do našich sŕdc.
Svetlo v tvojich očiach
Nevidíš krásu rozkvitnutých
kvietkov a listov na jar.
Oči máš zastrené čierňavou
negatívneho myslenia.
Krása všedných i nevšedných chvíľ
ti ubieha nešťastným životom.
Otvor oči a obzri sa,
že svet nie je tak hrozný
a ty a môžeš znovuzrodiť
z fénixovho popola starého života
a svitne čarovné svetlo v tvojich očiach.
Sklamaný
Nie,
nejdem do kostola,
veľa kresťanov predstiera
a ich duše sú pošpinené a neúprimné
aj neotvorenosťou voči druhým.
Nie,
nechcem byť kresťanom
a nasledovať božie pravidlá,
moje ego protestuje
a ja som sklamaný
z mojich hriechov
a tiež z tých takzvaných kresťanov.
Nie.
Humus
Z riti nové hovno ide,
kus šľahačky sa k tomu zíde,
kto na tajomstvo výroby príde?
Niečo mi to pripomína,
pičná šťava sa parí z komína.
Technológie
Viac a viac
sa zaobaľujeme elektronikou a strojmi,
za domami miznú stromy
a ďalšie cesty pribudnú.
Prirodzený kontakt vymizne
a zumelizuje sa i bozk,
do záhuby ďalší krok.
Čistota do piče
S každým sexom
mimo manželstva
sa napĺňa smilstvo
a mäso plní svoju funkciu.
„Spomedzi hriechov,
ktoré ťažko protirečia čistote,
treba spomenúť
onaniu,
smilstvo,
pornografiu
a homosexuálne praktiky.“
S každým neviazaným vpichom
a rozkoše vzdychom
pre duchovnú smrť.
Ugliness in selfishness
Živé mäso
Vidíš to,
ju,
v obtiahnutých pančuchách
alebo odhalenú.
Sú tu,
premnohé jebavé.
Je tu,
pred tebou
(v autobuse,
na ulici
či na kúpalisku).
Chuť sa dotknúť,
chuť použiť.
Ozajstné,
nie iba na obrazovke.
Neviazané hýrenie
(Babylon)
Každá skoro s každým.
Potraty na bežiacom páse.
Áno,
toto by sme niektorí chceli,
ale skutočne by tie neisté orgazmy prevýšili
isté duchovné odumretie?
A život ubieha do sračiek
Dni plynú,
týždne sa chýlia ku koncu,
roky sa postupne
spočítavajú a pribúdajú
a ja stále necítim
zmysel svojej existencie.
Je ňou premrhať život
na počúvanie gothic metalu,
ktorý ma aj tak ničí?
Chcem a mám vôbec nejaký vážny cieľ?
A hlavne chcem pre to VôBEC niečo urobiť?
Bojím sa smrti a pekla,
no mám a báť
premrhaného života?
Volím si svoju cestu.
Dievčaťu,
s ktorým nebudem chodiť
Áno,
si pre mňa najkrajšia
pre tento čas,
no osloviť sa ťa bojím.
Tvoje mrazivé pohľady
či nezaujatosť
odrádzajú moje srdce.
Myslel som na dotyk
s tebou,
dotyk pier,
dotyk tiel
a možno aj dotyky našich duší.
Zdieľané myšlienky
a hľadanie cesty k sebe
sa nezdajú byť možné.
Zabudni na ňu
Vánok vône lásky,
odviaty jej strachom.
Kryštály krásy jej tváre
miznú v pribúdajúcej diaľke.
Zo smilného
Som zo seba zhnusený. Telesné smilstvo sám so sebou, telo na tele na obrazovke. Smilné myšlienky sprevádzajú moje pohľady na každé obnažené (predtým skrývané) ženské miesto.
Failure
(by War of Ages)
Failure to include an explanation
Our lives breathe no excuse of this
It's our fault if we don't amount to anything
How frequently we point the blame to our failures
Is this what we call freedom or liberation?
A distance far too great for words
Our focus is based off of what we say I had it all
As actions are a footnote of the past
I wanted something real
Hoping you would stay
As our voices fade
We'll find out what this means
I hear your calling reveal your heart
When pride fades
You need no explanation here's my heart
And I am yours
There is no greater gift then this
Our anger flows in every breath
When man made passion starts to fade
In fear will you be standing here?
When voices fade on passion
Will your hearts still burn through failure?
Chyba
(od War of Ages)
Chyba pre zahrnutie vysvetlenia,
Naše životy nedýchajú toto prepáčenie,
Je to naša chyba, ak nemáme hodnotu k ničomu,
ako často dávame za vinu naše chyba,
Je toto to, čo nazývame slobodou alebo oslobodenie?
Vzdialenosť tak veľká pre slová,
Naše zameranie je založené na tom,
Keď vravíme: to všetko viem.
Keď skutky sú pozostatky minulosti
Chcel som niečo skutočné
Dúfajúc, že by si zostal
Keď naše hlasy zaniknú
Prídeme na to, čo to znamená
Počujem tvoje volanie, odkry svoje srdce
Keď sa pýcha vytratí
Ty nepotrebuješ vysvetlenie
Tu je moje srdce
A ja som tvoj
Niet väčšieho daru ako tohto
Náš hnev prúdi v každom dychu
Keď sa vášeň stvorená človekom začne vytrácať
V strachu tu budeš stáť?
Keď hlasy zmiznú vo vášni
Budú vaše srdcia stále horieť úpadkom?
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)