Nebel si odbehne na hajzle uspokojiť svoju telesnú potrebu. Nie je ňou močenie. Chce si vyhoniť. Pristúpi k šťacej doske, miske, že to tam vypustí. Zasekne sa mu zips na gaťách.
„Óch, Scheisse, verdammte zips!“ rozčuľuje sa nad tým slovak-nemčour.
Rozhodne sa použiť druhý spôsob – dať si dole nohavice ručne. Odopne si gombík a stiahne si ich do výšky kolien. Po tom si stiahne aj niečo iné.
Chytí ľavačkou svoj veliký kokot a poťahuje kožku na ňom v pravidelných intervaloch ako dojička cecík na vemene kravy. Myslí pritom na jedno Schweineporno, čo videl na nemeckej stanici FikenTv. Toto robí tak päť minút a pomaly sa blíži k vrcholu. Ku konci silne mastí klobás čoraz rýchlejšie. Až naraz to príde. Vyletí to z neho ako voda z hydrantu.
Po vypustení nádrže pocíti, že chce srať. Zabehne do najbližšej a najlepšie vyzerajúcej kabínky a začne tlačiť. Zrazu buchnú dvere. Niekto vchádza na toalety. Nebelovi je jedno, kto to je, on si musí utrieť riť a o najnutnejšie má postarané. Prichodiaci neznámy pán X postupne prehľadáva kabínky, až príde k tej Nebelovej. Otvorí ju a tam sedí žiak Kugelschreiber a práve sa načahuje po hajzlpapieri.
„Neodporúčal by som konať veľkú potrebu na školských záchodoch. Sú v hroznom stave.“ oznámi školník, chytí ho za šiju a strčí mu hlavu do záchodu.
Nebel má hlavu ponorenú v sračkovej vode. Snaží sa nedýchať. Teraz záleží na tom, koľko minút vie vydržať pod vodou bez prísunu kyslíka. Hádže rukami okolo seba. Chce nimi zasiahnuť Floriána do hociktorej časti tela.
Oblička pre urýchlenie zabitia potiahne splachovaciu páčku. Spláchnutá voda Nebelovi natečie do nosa, postupne steká dole nosnými dutinami, onedlho dosiahne svoj vražedný cieľ – pľúca. Nebel sa ju usiluje vodu z nosa vytlačiť alebo aspoň zabrániť jej opätovnému vtekaniu. Márne. Pľúca sú skoro plné. Nemôžu ďalej posielať kyslík krvou do mozgu. Ten nie je prekrvený. Nastáva smrť.
Po dvoch minútach telo Nebela Kugelschreibera po posledných snahách oslobodiť sa ochabne. Florián ho pustí a nechá ho s hlavou strčenou v budoári. Ešte sa mu vyští na hlavu a ide hľadať ďalšie stratené ovečky. On je ten nenásytný vlk.
pondelok 28. decembra 2009
7 . KAPITOLA: Jebanie v dielni
Skupina v zložení Martina, Ernest a Nebel uteká z jedálne ku dielňam. Začujú školníka, ako vyrevuje: „Keď vás chytím, tak vás zabijem, črevá vytiahnem a dokopy zauzlujem, obličky roztrhnem, srdcia z tela vyrvem a baby pretiahnem.“
Nebel: „Ó, Scheisse. Ten Herr ist krank mozog.“
Ernest: „Čo pičuješ?“
Martina: „Úh, školník ma chytí a potrtká. Už sa teším.“
Sú na polceste. Zrazu Nebel povie: „Choďte weiter. Ich muss mir odskočiť.“
„Hybaj. Nebudeš nám fehlen.“ oznámi mu Ernest.
„On sa ide vyhoniť. Mám chuť sa spraviť. Alebo ešte lepšie: trtkať. Ernestko poď.“
Potiahne ho za golier. Niečo mu napína nohavice. Ernestko sa usmieva a zabehne s ňou do dielne, kde sa začnú vyzliekať. Jemu vykukne zo slipov pišulák veľkosti prerasteného konárika a jej spod tangáčov šušulka, čo vyzerá ako pizza so šunkou plus prídavok: potôčik chlpov a vemienka podobné prezretým pomarančom.
Chandža stiahne pomaly svoju hnilú predkožku. Snaží sa pichnúť Martinu, ale ona výska a vrtí sa. Chandža sa nakoniec naserie a silou ho do nej vpichne. Odrazu povie Martine: „Ach, to je dobré!“
Florián počuje Martinin vreskot a smeruje za hlasom. Hlasy ho privedú opäť ku školským dielňam, tentoraz do majstrovne učiteľa. Už na chodbe počuje veľké vzdychy. Vojde do dielne a vidí, jak to Ernest surovo hádže do Martiny. Príde k nemu nepozorovane zozadu, schytí ho za hlavu a potiahne dozadu, čím ho vyštupľuje z dierky.
On sa naňho oborí: „Čo je, kurva! Neotravuj, práve som bol v najlepšom.“
„Skončil si.“
„Vieš, čo mi ty môžeš? Vycucať z kokota špik.“
„Spravím niečo lepšie.“
Martine vylepí facku cez celú hubu a Ernesta hodí na protiľahlý stôl. Hneď sa o neho začne zaujímať. V ruke má obrovitánske ťažké kladivo.
Vyloží mu semenníky (vajcá) na stôl, zdvihne kladivo do výšky, švihom udrie Ernesta hrotom hlavičky do čela a dokončí to zatĺknutím do jeho genitálií. Vajcá sa rozplesknú a z postranných smerov vyletí zo semenníkov geň. Ernest padne na zem hotový. Z jeho rozmliaždených vajec pomaly vyteká semeno zmiešané s krvou. Na čele má krvavú ryhu po hrote. Na nahú zhanobenú mŕtvolu je otrasný pohľad.
Martina je na rade. Oblička so zaľúbením pozrie na jej vyvinuté telo a rozhodne sa konať. Stiahne si nohavice a vysunie ho von. Zdvihne ju zo zeme a položí na stôl. Ešte raz sa zahľadí na jej ženské tvary a cicka mu stvrdne, čiastočne obrezaná predkožka sa zroluje. Žaluď vnorí do nej a trtká ju potom pravidelným rýchlym tem-pom. Popritom vypráva jeden vtip: „Kurva rodí v hoteli.
Príde k nej jej stály zákazník a vraví:
,Poď jebať, ty kurva.´
,Teraz nemôžem. Rodím.´
,Ale nó. Ja som tvoj stály zákazník.´
,Tak dobre.´
Porodila, hodila decko do umývadla a išla si užívať. Ráno jej zákazník zaplatí 1500 SK. Ona sa pýta: ,Čo tak veľa? Však mi platíš iba 1000 SK.´
On nato: ,Tých 500 je za to paprikové kurča v umývadle.´“
Začal sa rehotať, ale zakrátko prestal, lebo sa vystriekal do nej a na tvári sa mu na čas usadil výraz blaženosti.
Ten stôl, na ktorom ju trtkal, je elektrická rezacia píla. Oblička sa zahľadí na tento pracovný stôl a napadne ho dosť nechutný spôsob vraždy. A nie je tu nikto, kto by ho momentálne zastavil.
Rezačka je obohatená o posuvný pás. To sa Floriánovi akurát hodí. Otočí ležiacu Martinu, aby mala prirodzenie nastavené smerom k píliacemu kolesu. Sadisticko-neľudský školník jej prilepí ruky i nohy sekundovým lepidlom o pás, aby nemohla ujsť. Spustí mašinériu.
Vyžíva sa v tom, ako sa Martina preberá a s hrôzou pozerá, že jej telo sa približuje ku zúbkovitému kolesu, čo sa rýchlo točí. Bezmocne sa snaží pohnúť. Nejde to. Počuť prvý výkrik.
Oblička sa vpíja pohľadom do toho, ako sa do Martininej vagíny zabárajú zúbky na okrajoch kolesa. Po celej dielni sa rozliehajú strašné výkriky plné bolesti od obeti, ktorá je pílená v strede na dve polovice. Koleso je už celé krvavé, ale stále si vytvára cestičku cez brucho. Martina už od bolesti nemôže ani kričať.
Koleso sa už dostáva ku prsiam. Prereže hlavnú tepnu, a z nej vystrekne krv, čo obleje celý stôl. Martina ešte pred tým zomrela. Nie od prepílenia tepny a veľkej stráty krvi ale od bolesti.
Vrah sa ešte baží pohľadom, ako pilovacie koleso dopíli telo, ktoré potom v dvoch kusoch padne zo stola. Z okrajov obidvoch telesných častí vidieť prepílené orgány, na ktorých sú odtlačky po zúbkoch v podobe strapčekových okrajov.
Florián spokojne opúšťa dielne a ide ďalej uspokojovať svoju úchylku.
Nebel: „Ó, Scheisse. Ten Herr ist krank mozog.“
Ernest: „Čo pičuješ?“
Martina: „Úh, školník ma chytí a potrtká. Už sa teším.“
Sú na polceste. Zrazu Nebel povie: „Choďte weiter. Ich muss mir odskočiť.“
„Hybaj. Nebudeš nám fehlen.“ oznámi mu Ernest.
„On sa ide vyhoniť. Mám chuť sa spraviť. Alebo ešte lepšie: trtkať. Ernestko poď.“
Potiahne ho za golier. Niečo mu napína nohavice. Ernestko sa usmieva a zabehne s ňou do dielne, kde sa začnú vyzliekať. Jemu vykukne zo slipov pišulák veľkosti prerasteného konárika a jej spod tangáčov šušulka, čo vyzerá ako pizza so šunkou plus prídavok: potôčik chlpov a vemienka podobné prezretým pomarančom.
Chandža stiahne pomaly svoju hnilú predkožku. Snaží sa pichnúť Martinu, ale ona výska a vrtí sa. Chandža sa nakoniec naserie a silou ho do nej vpichne. Odrazu povie Martine: „Ach, to je dobré!“
Florián počuje Martinin vreskot a smeruje za hlasom. Hlasy ho privedú opäť ku školským dielňam, tentoraz do majstrovne učiteľa. Už na chodbe počuje veľké vzdychy. Vojde do dielne a vidí, jak to Ernest surovo hádže do Martiny. Príde k nemu nepozorovane zozadu, schytí ho za hlavu a potiahne dozadu, čím ho vyštupľuje z dierky.
On sa naňho oborí: „Čo je, kurva! Neotravuj, práve som bol v najlepšom.“
„Skončil si.“
„Vieš, čo mi ty môžeš? Vycucať z kokota špik.“
„Spravím niečo lepšie.“
Martine vylepí facku cez celú hubu a Ernesta hodí na protiľahlý stôl. Hneď sa o neho začne zaujímať. V ruke má obrovitánske ťažké kladivo.
Vyloží mu semenníky (vajcá) na stôl, zdvihne kladivo do výšky, švihom udrie Ernesta hrotom hlavičky do čela a dokončí to zatĺknutím do jeho genitálií. Vajcá sa rozplesknú a z postranných smerov vyletí zo semenníkov geň. Ernest padne na zem hotový. Z jeho rozmliaždených vajec pomaly vyteká semeno zmiešané s krvou. Na čele má krvavú ryhu po hrote. Na nahú zhanobenú mŕtvolu je otrasný pohľad.
Martina je na rade. Oblička so zaľúbením pozrie na jej vyvinuté telo a rozhodne sa konať. Stiahne si nohavice a vysunie ho von. Zdvihne ju zo zeme a položí na stôl. Ešte raz sa zahľadí na jej ženské tvary a cicka mu stvrdne, čiastočne obrezaná predkožka sa zroluje. Žaluď vnorí do nej a trtká ju potom pravidelným rýchlym tem-pom. Popritom vypráva jeden vtip: „Kurva rodí v hoteli.
Príde k nej jej stály zákazník a vraví:
,Poď jebať, ty kurva.´
,Teraz nemôžem. Rodím.´
,Ale nó. Ja som tvoj stály zákazník.´
,Tak dobre.´
Porodila, hodila decko do umývadla a išla si užívať. Ráno jej zákazník zaplatí 1500 SK. Ona sa pýta: ,Čo tak veľa? Však mi platíš iba 1000 SK.´
On nato: ,Tých 500 je za to paprikové kurča v umývadle.´“
Začal sa rehotať, ale zakrátko prestal, lebo sa vystriekal do nej a na tvári sa mu na čas usadil výraz blaženosti.
Ten stôl, na ktorom ju trtkal, je elektrická rezacia píla. Oblička sa zahľadí na tento pracovný stôl a napadne ho dosť nechutný spôsob vraždy. A nie je tu nikto, kto by ho momentálne zastavil.
Rezačka je obohatená o posuvný pás. To sa Floriánovi akurát hodí. Otočí ležiacu Martinu, aby mala prirodzenie nastavené smerom k píliacemu kolesu. Sadisticko-neľudský školník jej prilepí ruky i nohy sekundovým lepidlom o pás, aby nemohla ujsť. Spustí mašinériu.
Vyžíva sa v tom, ako sa Martina preberá a s hrôzou pozerá, že jej telo sa približuje ku zúbkovitému kolesu, čo sa rýchlo točí. Bezmocne sa snaží pohnúť. Nejde to. Počuť prvý výkrik.
Oblička sa vpíja pohľadom do toho, ako sa do Martininej vagíny zabárajú zúbky na okrajoch kolesa. Po celej dielni sa rozliehajú strašné výkriky plné bolesti od obeti, ktorá je pílená v strede na dve polovice. Koleso je už celé krvavé, ale stále si vytvára cestičku cez brucho. Martina už od bolesti nemôže ani kričať.
Koleso sa už dostáva ku prsiam. Prereže hlavnú tepnu, a z nej vystrekne krv, čo obleje celý stôl. Martina ešte pred tým zomrela. Nie od prepílenia tepny a veľkej stráty krvi ale od bolesti.
Vrah sa ešte baží pohľadom, ako pilovacie koleso dopíli telo, ktoré potom v dvoch kusoch padne zo stola. Z okrajov obidvoch telesných častí vidieť prepílené orgány, na ktorých sú odtlačky po zúbkoch v podobe strapčekových okrajov.
Florián spokojne opúšťa dielne a ide ďalej uspokojovať svoju úchylku.
6 . KAPITOLA: Rozcvička v telocvični
Ďalšia skupinka rozpŕchnutých si to žihne tiež do telocvične. Tvoria ju Dávid K., Roman T. a Danka Ch.
„Do piče, kurva, kokot pojebaný!“ uľaví si trikrát v jednom hulvátsky ožran Tička, ktorý sa preberá z delíria.
„To je bolesť.“
„Vyjadruj sa slušne,“ napomína ho Danka, čo s ním je v skupine len preto, že náhodne utekali tým istým smerom. „Hovorí sa: do pošvy, prostitútka a penis posúložený.“
„Nepičuj do mňa,“ nasere sa Roman, ktorý je už i beztak na nervy z opice, čo má , „ja si budem nadávať ako ja chcem a žiadna piča mi do toho nebude kecať.“
„Ty ožran, ty máš čo hubovať.“
„Áno?!“
„Áno.“
Roman už chcel skočiť po nej, že ju dojebe, ibaže v tom mu zabránil Dávid.
„Čo ti uletel dekel? Nemôžete sa teraz rúbať, lebo za drobnú chvílenku by ste to schytali od školníka. Oplatí sa vám to?“
„Ne.“ odpovedia oni spolu súdržne.
„Tak čo potom? Prestaňte robiť chujoviny a hybajme do telocvične!“
Poslúchnu ho a vykročia ku šatniam. Nevšimnú si, že ich nasleduje tieň neznámej postavy. Tá zamieri ku skladu športových potrieb.
Trojica je pri dverách, ktorými sa vchádza do telocvične. Sú zatvorené.
„Do piče! Kurvadrát!“ vypustí z huby tieto škaredé slová zasran Tička.
Slušáčka Chlpatá mu na to nič nepovie, lebo ju niekto omráči boxerovou rukavicou. Tým niekým nie je nikto iný ako školník Florián.
Roman a Dávid naňho čumia ako práve vyliahnuté kurence.
„Už vám liezla na nervy,čo?“ spýta sa ich školník. Podíde k im s natiahnutou rukou, na ktorej má boxeru, namierenú na Romana. „A ty si zapamätaj, že v budove
školy sa rozpráva slušne, jasné?“
Dávid a Roman na viac nečakajú a fujazdia preč. Utekajú ku šatniam.
Danka sa pomaly preberá z úderu. Lakťami sa oprie o dlažbu a zistí, že má lano omotané okolo pása. Pri nej kľačí školník a práve jej doväzuje ďalšie lano o nohu. Potom vstane a pristúpi ku kruhom, na ktorých je pripevnené prvé lano a druhé je uviazané o rebriny.
Jej poslednou vecou, čo v živote uvidí, je, že Florián
uvolní západku a závažie (20 žinienok) sa spustí dole. Laná sa napnú. Danku ťahavá sila napne a pretrhne napoly. Jedna polovica dopadne na zem a druhá ostane visieť hore na lane. Z roztrhnutých častí tela vytŕčajú črevá, tepny a iný humus. Prúd krvi sa rozpleskne po podlahe a obleje školníka. Z hornej polovice dievčiny, čo ostala hore, trčí chrbtica, obsah zvyšku brušnej dutiny i črevá sa tam hompáľajú. Po podlahe sú rozhádzané orgány ako obličky či žlčník.
Školník postriekaný krvou odchádza preč. Obeť nechá tak. Jeho zvyčajný postup.
„Do piče, kurva, kokot pojebaný!“ uľaví si trikrát v jednom hulvátsky ožran Tička, ktorý sa preberá z delíria.
„To je bolesť.“
„Vyjadruj sa slušne,“ napomína ho Danka, čo s ním je v skupine len preto, že náhodne utekali tým istým smerom. „Hovorí sa: do pošvy, prostitútka a penis posúložený.“
„Nepičuj do mňa,“ nasere sa Roman, ktorý je už i beztak na nervy z opice, čo má , „ja si budem nadávať ako ja chcem a žiadna piča mi do toho nebude kecať.“
„Ty ožran, ty máš čo hubovať.“
„Áno?!“
„Áno.“
Roman už chcel skočiť po nej, že ju dojebe, ibaže v tom mu zabránil Dávid.
„Čo ti uletel dekel? Nemôžete sa teraz rúbať, lebo za drobnú chvílenku by ste to schytali od školníka. Oplatí sa vám to?“
„Ne.“ odpovedia oni spolu súdržne.
„Tak čo potom? Prestaňte robiť chujoviny a hybajme do telocvične!“
Poslúchnu ho a vykročia ku šatniam. Nevšimnú si, že ich nasleduje tieň neznámej postavy. Tá zamieri ku skladu športových potrieb.
Trojica je pri dverách, ktorými sa vchádza do telocvične. Sú zatvorené.
„Do piče! Kurvadrát!“ vypustí z huby tieto škaredé slová zasran Tička.
Slušáčka Chlpatá mu na to nič nepovie, lebo ju niekto omráči boxerovou rukavicou. Tým niekým nie je nikto iný ako školník Florián.
Roman a Dávid naňho čumia ako práve vyliahnuté kurence.
„Už vám liezla na nervy,čo?“ spýta sa ich školník. Podíde k im s natiahnutou rukou, na ktorej má boxeru, namierenú na Romana. „A ty si zapamätaj, že v budove
školy sa rozpráva slušne, jasné?“
Dávid a Roman na viac nečakajú a fujazdia preč. Utekajú ku šatniam.
Danka sa pomaly preberá z úderu. Lakťami sa oprie o dlažbu a zistí, že má lano omotané okolo pása. Pri nej kľačí školník a práve jej doväzuje ďalšie lano o nohu. Potom vstane a pristúpi ku kruhom, na ktorých je pripevnené prvé lano a druhé je uviazané o rebriny.
Jej poslednou vecou, čo v živote uvidí, je, že Florián
uvolní západku a závažie (20 žinienok) sa spustí dole. Laná sa napnú. Danku ťahavá sila napne a pretrhne napoly. Jedna polovica dopadne na zem a druhá ostane visieť hore na lane. Z roztrhnutých častí tela vytŕčajú črevá, tepny a iný humus. Prúd krvi sa rozpleskne po podlahe a obleje školníka. Z hornej polovice dievčiny, čo ostala hore, trčí chrbtica, obsah zvyšku brušnej dutiny i črevá sa tam hompáľajú. Po podlahe sú rozhádzané orgány ako obličky či žlčník.
Školník postriekaný krvou odchádza preč. Obeť nechá tak. Jeho zvyčajný postup.
sobota 26. decembra 2009
5 . KAPITOLA: Skrývanie v triede technických prác
Rasťo, Peťo a Marek videli cez dierku celú vraždu upratovačky. Marek, ktorý má slabší žalúdok, sa skoro povracal. Museli mu zakryť ústa, aby nezačal kričať od strachu a neprezradil ich.
Po školníkovom odchode vylezú zo skrine a hodia čiaru cez kuchyňu rovno do telocvične.
Ďalšia skupinka v zložení Eugen Šmatlavý, Gejza Lofas a Ladislav Prdodinský,v presvedčení, že viacerí majú šancu prežiť, zamieria do triedy pracovného vyučovania.
Keď sú už pri dverách, Ladislav opatrne vyzrie ponad zárubňu dverí, či ich v triede nečaká prekvapenie v podobe školníka.
Nie je v nej nikto. Kľudne prejdú prahom a putujú až úplne dozadu. Tam sa chcú dohodnúť, ako budú postupovať.
„Tak,“ snaží sa začať konverzáciu Ladislav. „Čo spravíme ďalej?“
Ostatní nie sú veľmi zhovorčiví.
„Hol vagyung?“ spýta sa Gejza.
„Čo trepe?“ usiluje sa pochopiť Eugen.
„A čo ja viem, čo pindá ten maďarský fas.“ skonštatuje Laďo a pokračuje. „Chcete vôbec niečo preto spraviť, aby nás ten vyjebaný zmrd nezajebal?“
„Nič ma nenapadá.“ povie Eugen, kým niečo vyhúta.
„Dere bászny megyuk kukuricábo.“ prenesie zvučne maďar.
„Dobre, dobre Gejza. Urobíme to.“ snaží sa ho Ladislav zahovoriť, lebo trepe kdejaké pičoviny, ktorým tu aj tak nikto nerozumie.
„V prvom rade by sme sa mali nejak ozbrojiť, lebo ináč sa skôr ocitneme v ritnej dierke.“ vypotí Láďo.
Ako povedali, tak učinia. Pri a na učiteľovom stole (okolité police) nájdu tieto veci: ručne vyrezanú baseballovú palicu (Ladislavovi), neopracovaný kus dreva Eugenovi) a malý vreckový nožík (Gejzimu).
„Už máme zbrane v istom zmysle slova,“ povie Laďo, „teraz by sme mohli ujsť. Snáď tu nechcete ostať?“
„Nem.“ praví Gejza.
„To sa vie, že nie.“ prisvedčí Eugen.
„Tak už sa prestaňte hrať s tými zverákmi a poďte za
mnou.“ napomenie ich Laďo a podíde ku dverám a vyzrie za roh.
Zatají dych.Na konci chodby zbadá cez sklenené dvere siluetu školníkovej postavy.Ani nehne brvou. Školník sa napriek tomu otočí do smeru tak, že zazrie Ladislavove vytreštené oči, čo vykúkajú ponad dverovú časť rámu.
Ladislav okamžite odbehne do zadnej časti triedy a schová sa pod jeden pracovný žiacky stôl. Jeho spolužiaci urobia to isté, lebo pochopia situáciu.
Celá skupinka je učupená a skrytá. Očakáva príchod nežiadúceho. Počujú jeho približujúce sa kroky. Nikto sa zatiaľ neodváži ani očkom hodiť po triede, veď zbytočný risk nie je vždy zisk.
Už je tu. Spoznajú to podľa toho, že zvuk jeho krokov utíchol. Teraz je asi pri dverách a rozhliada sa.
V triede je bezchybné,až podozrivé ticho. Naruší ho až pomalá chôdza prichodiaceho, ktorú skoro ani nepočuť.
Školník zastane pri stole, pod ktorým sa schováva Ladislav. Ten takmer nedýcha. Srdce mu tlčie až v krku. Očakáva najhoršie.
Nastáva to, čoho najviac obával. Vrah sa pomaly zohýba, aby sa pozrel, či sa tam niekto neukrýva. Našiel ho. Chvíľu sa mu díva rovno do očí a naraz ho násilne vytiahne von. Ladislav sa snaží brániť basebalkou. Vrah mu skrúti ruku a on nakoniec palicu pustí. Oblička hodí Ladislava na stôl, znovu ho schmatne, vrazí mu hlavu do zveráku a začne pomaly zaťahovať páku.
„Teraz uvidíme, koľko znesie tvoja lebka.“ prevraví Florián a pritlačí.
Ladislav je pohltený nevýslovnou bolesťou, čo mu vyviera z lebečnej časti hlavy, ktorá sa mu pomaly začína sťahovať. Na hlavu je vystavený veľký tlak, čo pomaly
ale iste mliaždi všetko v nej.
Je to bolestivá smrť. Nechutná. Mozog vo vnútri sa rozpadáva a z okrajov sa vylieva von spolu s krvou v kašovitej podobe. Oči od tlaku pukli a tiež sa roztiekli po dlážke.
Vražda je na konci. Hlava obete je stlačená na tenký pás v mohutnom zveráku. Všetky kosti sú zlomené alebo rozdrvené. Ladislav to nemohol prežiť.
Teror pokračuje. Školník hľadá ďalšiu obeť. Hneď o dve lavice ďalej je skrytý Gejza. Dúfa,že si to vrah rozmyslí a pôjde preč. Jeho nádeje nemajú odozvu. Počuje kroky, čo k nemu slýchať čoraz bližšie. Vrah už stojí pri jeho stole. Gejza sa prežehnáva.
Nepomôže mu to. Odrazu ho školník chytí za vlasy a prudko vytiahne zo skrýše. Ocitol sa medzi dvoma zverákmi. Vrah mu chytí jednu ruku a silno zatiahne do pravého zveráka. Takisto urobí aj s ľavou rukou v ľavom zveráku a zatlačí pákami.
Florián začne Gejzu silno udierať do brucha a pokračuje stále vyššie k hlave. Gejza horko-ťažko prijíma údery, čo mu zaplavujú telo. Zrazu to prestalo. Unavený
školník si chcel pár minút oddýchnuť.
Gejza celý skrvavený vydáva ťažké vzdychy a upadá do bezvedomia.
„Skap, ty vyjebaný fas.“ povie slabým hlasom.
Florián ako mladý silný samec urobí svoj záverečný výkop ako Jean Claude vam Dame a silno ho kopne do hlavy až mu zlomí väzy.
Posledný živý je Eugen. Jeho čas nadišiel. Florián hľadá svoju tretiu obeť. Prezerá každú skrinku, škárku a kút v miestnosti. Eugen sa utápa hrozných myšlienkach, čo s ním školník spraví, keď sa mu dostane do rúk. Preberá
sa z delíria hrôzy a počuje, ako sa Floriánove kroky vzďaľujú.
Vystrčí von hlavu a vidí, že sa školník v triede už nenachádza. Ide sa pozrieť ku dverám. Mýlil sa.
Florián z triedy síce odišiel, ale ostal stáť pred dverami. Len čo Eugen vystrčil hlavu, Florián mu surovo po nej šľahol basebolkou, čo zodvihol pri odchode.
Lebka na hlave sa prelomila a nabrala bizarný tvar.
To ale Eugen nevnímal, lebo smrť si ho zobrala skôr, ako mohol zazrieť školníka skláňajúceho sa nad ním. Kontroluje, či dobre odrobil svoju prácu.
Sadista Oblička chcel ešte viac zhanobiť telo Eugena,
preto vytiahol Gejzov nožík a zapichol mu ho do oka. Ten ostal trčať zabodnutý v očnom dolku, v oku rozčapenom.
Takto už pred týmto počinom nechal mŕtveho žiaka
Šmatlavého ležať na zemi pri dverách a pobral sa potom ďalej vraždiť.
Po školníkovom odchode vylezú zo skrine a hodia čiaru cez kuchyňu rovno do telocvične.
Ďalšia skupinka v zložení Eugen Šmatlavý, Gejza Lofas a Ladislav Prdodinský,v presvedčení, že viacerí majú šancu prežiť, zamieria do triedy pracovného vyučovania.
Keď sú už pri dverách, Ladislav opatrne vyzrie ponad zárubňu dverí, či ich v triede nečaká prekvapenie v podobe školníka.
Nie je v nej nikto. Kľudne prejdú prahom a putujú až úplne dozadu. Tam sa chcú dohodnúť, ako budú postupovať.
„Tak,“ snaží sa začať konverzáciu Ladislav. „Čo spravíme ďalej?“
Ostatní nie sú veľmi zhovorčiví.
„Hol vagyung?“ spýta sa Gejza.
„Čo trepe?“ usiluje sa pochopiť Eugen.
„A čo ja viem, čo pindá ten maďarský fas.“ skonštatuje Laďo a pokračuje. „Chcete vôbec niečo preto spraviť, aby nás ten vyjebaný zmrd nezajebal?“
„Nič ma nenapadá.“ povie Eugen, kým niečo vyhúta.
„Dere bászny megyuk kukuricábo.“ prenesie zvučne maďar.
„Dobre, dobre Gejza. Urobíme to.“ snaží sa ho Ladislav zahovoriť, lebo trepe kdejaké pičoviny, ktorým tu aj tak nikto nerozumie.
„V prvom rade by sme sa mali nejak ozbrojiť, lebo ináč sa skôr ocitneme v ritnej dierke.“ vypotí Láďo.
Ako povedali, tak učinia. Pri a na učiteľovom stole (okolité police) nájdu tieto veci: ručne vyrezanú baseballovú palicu (Ladislavovi), neopracovaný kus dreva Eugenovi) a malý vreckový nožík (Gejzimu).
„Už máme zbrane v istom zmysle slova,“ povie Laďo, „teraz by sme mohli ujsť. Snáď tu nechcete ostať?“
„Nem.“ praví Gejza.
„To sa vie, že nie.“ prisvedčí Eugen.
„Tak už sa prestaňte hrať s tými zverákmi a poďte za
mnou.“ napomenie ich Laďo a podíde ku dverám a vyzrie za roh.
Zatají dych.Na konci chodby zbadá cez sklenené dvere siluetu školníkovej postavy.Ani nehne brvou. Školník sa napriek tomu otočí do smeru tak, že zazrie Ladislavove vytreštené oči, čo vykúkajú ponad dverovú časť rámu.
Ladislav okamžite odbehne do zadnej časti triedy a schová sa pod jeden pracovný žiacky stôl. Jeho spolužiaci urobia to isté, lebo pochopia situáciu.
Celá skupinka je učupená a skrytá. Očakáva príchod nežiadúceho. Počujú jeho približujúce sa kroky. Nikto sa zatiaľ neodváži ani očkom hodiť po triede, veď zbytočný risk nie je vždy zisk.
Už je tu. Spoznajú to podľa toho, že zvuk jeho krokov utíchol. Teraz je asi pri dverách a rozhliada sa.
V triede je bezchybné,až podozrivé ticho. Naruší ho až pomalá chôdza prichodiaceho, ktorú skoro ani nepočuť.
Školník zastane pri stole, pod ktorým sa schováva Ladislav. Ten takmer nedýcha. Srdce mu tlčie až v krku. Očakáva najhoršie.
Nastáva to, čoho najviac obával. Vrah sa pomaly zohýba, aby sa pozrel, či sa tam niekto neukrýva. Našiel ho. Chvíľu sa mu díva rovno do očí a naraz ho násilne vytiahne von. Ladislav sa snaží brániť basebalkou. Vrah mu skrúti ruku a on nakoniec palicu pustí. Oblička hodí Ladislava na stôl, znovu ho schmatne, vrazí mu hlavu do zveráku a začne pomaly zaťahovať páku.
„Teraz uvidíme, koľko znesie tvoja lebka.“ prevraví Florián a pritlačí.
Ladislav je pohltený nevýslovnou bolesťou, čo mu vyviera z lebečnej časti hlavy, ktorá sa mu pomaly začína sťahovať. Na hlavu je vystavený veľký tlak, čo pomaly
ale iste mliaždi všetko v nej.
Je to bolestivá smrť. Nechutná. Mozog vo vnútri sa rozpadáva a z okrajov sa vylieva von spolu s krvou v kašovitej podobe. Oči od tlaku pukli a tiež sa roztiekli po dlážke.
Vražda je na konci. Hlava obete je stlačená na tenký pás v mohutnom zveráku. Všetky kosti sú zlomené alebo rozdrvené. Ladislav to nemohol prežiť.
Teror pokračuje. Školník hľadá ďalšiu obeť. Hneď o dve lavice ďalej je skrytý Gejza. Dúfa,že si to vrah rozmyslí a pôjde preč. Jeho nádeje nemajú odozvu. Počuje kroky, čo k nemu slýchať čoraz bližšie. Vrah už stojí pri jeho stole. Gejza sa prežehnáva.
Nepomôže mu to. Odrazu ho školník chytí za vlasy a prudko vytiahne zo skrýše. Ocitol sa medzi dvoma zverákmi. Vrah mu chytí jednu ruku a silno zatiahne do pravého zveráka. Takisto urobí aj s ľavou rukou v ľavom zveráku a zatlačí pákami.
Florián začne Gejzu silno udierať do brucha a pokračuje stále vyššie k hlave. Gejza horko-ťažko prijíma údery, čo mu zaplavujú telo. Zrazu to prestalo. Unavený
školník si chcel pár minút oddýchnuť.
Gejza celý skrvavený vydáva ťažké vzdychy a upadá do bezvedomia.
„Skap, ty vyjebaný fas.“ povie slabým hlasom.
Florián ako mladý silný samec urobí svoj záverečný výkop ako Jean Claude vam Dame a silno ho kopne do hlavy až mu zlomí väzy.
Posledný živý je Eugen. Jeho čas nadišiel. Florián hľadá svoju tretiu obeť. Prezerá každú skrinku, škárku a kút v miestnosti. Eugen sa utápa hrozných myšlienkach, čo s ním školník spraví, keď sa mu dostane do rúk. Preberá
sa z delíria hrôzy a počuje, ako sa Floriánove kroky vzďaľujú.
Vystrčí von hlavu a vidí, že sa školník v triede už nenachádza. Ide sa pozrieť ku dverám. Mýlil sa.
Florián z triedy síce odišiel, ale ostal stáť pred dverami. Len čo Eugen vystrčil hlavu, Florián mu surovo po nej šľahol basebolkou, čo zodvihol pri odchode.
Lebka na hlave sa prelomila a nabrala bizarný tvar.
To ale Eugen nevnímal, lebo smrť si ho zobrala skôr, ako mohol zazrieť školníka skláňajúceho sa nad ním. Kontroluje, či dobre odrobil svoju prácu.
Sadista Oblička chcel ešte viac zhanobiť telo Eugena,
preto vytiahol Gejzov nožík a zapichol mu ho do oka. Ten ostal trčať zabodnutý v očnom dolku, v oku rozčapenom.
Takto už pred týmto počinom nechal mŕtveho žiaka
Šmatlavého ležať na zemi pri dverách a pobral sa potom ďalej vraždiť.
4 . KAPITOLA: Začiatok vyhladzovania žiakov
Martina a Julka práve vychádzajú z hajzlov, keď tu zočia, že po chodbe utekajú jej spolužiaci.
„Kde toľko trčíte, do piče?“ zakričí na nich Rasťo.
„Pohnite svojimi peknými riťkami. Školník tu vraždí!“
„Vy kokoti!“ ohúri sa na nich Martina. „Prečo utekáte preč od východu? Cezeň môžeme zdrhnúť!“
„Vidíš, ty piča sprostá! My sme ale jebnutí!“ povie Peter a rozutekajú sa k východu zo školy.
Ako prvá k nemu dorazí Julka. Cestu jej zatarasí pán
Oblička.
„Kamže,kamže?“ spýta sa. „Ešte ste si neodpykali poškolácky trest!“
Vytiahne motyku a zatne ňou Julke do brucha. Tá padne na zem ako podťatá. Vrah vytiahne motyku z rany, z ktorej okamžite začne prýštiť krv. Na Julkinej tvári sa
zračí smútok a na perách visí jediná otázka: „Prečo?“
„Nemám rád zlých žiakov.“ odpovie Florián, zdvihne vysoko nad hlavu motyku a mohutným švihom ju zatne do Julkinej hlavy, ktorá sa pod veľkým náporom sily
rozpolí. Vyčnieva z nej krvavý mozog, tiež rozpolený. Lebka je na cucky.
Ostatní sú neschopní činov. Všetko toto sa odohralo tak rýchlo, že ich zmysly na to ešte nestihli zareagovať. Až teraz. Jediné, čo spravia, je, že sa rozutekajú, po skupinkách iným smerom.
Školníkovi to zatiaľ nevadí. On má čas až do piatej poobede. Potom musí pozatvárať školu a ísť sa domov navečerať.
Obchádza triedy, či v nich niekto nie je. Došiel až k tej, kde sa nachádzajú Peter, Rasťo a Marek. Sú schovaní v skrini, čo je úplne vzadu. Práve tu v triede teraz umýva dlážku upratovačka Magmar Pičná. Frfle, že žiaci vôbec nemajú rešpekt k čistote a robia hrozný svinčík.
Všimne si, že v triede je aj školník. Pristúpi k nemu, aby sa mu posťažovala. „Tie deti narobia strašný bordel na zemi. Sú fakt hrozné.“
Školník sa na ňu pozrie s výrazom narušeného človeka a povie: „Ale ja som hroznejší.“
Vytiahne zo saklu, čo celý čas vláčil po zemi, pílku a
rezne ňou Magmar do krku. Ona padne na zem držiac si rukami krčné tepny, z ktorých strieka krv. Školník si k nej prisadne s odhodlaním dokončiť to, čo započal. Obeti krv prúdi do pľúc, začína sa dusiť. Florián jej priloží na krk pílku a začne jej ňou zaživa odrezávať hlavu. Tak skončí jej trápenie. Oblička zodvihne odrezanú hlavu obete a odnesie ju nevedno kam.
Na podlahe ostáva ležať bezhlavá mŕtvola upratovačky, ktorá už nepoutiera zakrvavenú dlážku, čo tu ostala.
„Kde toľko trčíte, do piče?“ zakričí na nich Rasťo.
„Pohnite svojimi peknými riťkami. Školník tu vraždí!“
„Vy kokoti!“ ohúri sa na nich Martina. „Prečo utekáte preč od východu? Cezeň môžeme zdrhnúť!“
„Vidíš, ty piča sprostá! My sme ale jebnutí!“ povie Peter a rozutekajú sa k východu zo školy.
Ako prvá k nemu dorazí Julka. Cestu jej zatarasí pán
Oblička.
„Kamže,kamže?“ spýta sa. „Ešte ste si neodpykali poškolácky trest!“
Vytiahne motyku a zatne ňou Julke do brucha. Tá padne na zem ako podťatá. Vrah vytiahne motyku z rany, z ktorej okamžite začne prýštiť krv. Na Julkinej tvári sa
zračí smútok a na perách visí jediná otázka: „Prečo?“
„Nemám rád zlých žiakov.“ odpovie Florián, zdvihne vysoko nad hlavu motyku a mohutným švihom ju zatne do Julkinej hlavy, ktorá sa pod veľkým náporom sily
rozpolí. Vyčnieva z nej krvavý mozog, tiež rozpolený. Lebka je na cucky.
Ostatní sú neschopní činov. Všetko toto sa odohralo tak rýchlo, že ich zmysly na to ešte nestihli zareagovať. Až teraz. Jediné, čo spravia, je, že sa rozutekajú, po skupinkách iným smerom.
Školníkovi to zatiaľ nevadí. On má čas až do piatej poobede. Potom musí pozatvárať školu a ísť sa domov navečerať.
Obchádza triedy, či v nich niekto nie je. Došiel až k tej, kde sa nachádzajú Peter, Rasťo a Marek. Sú schovaní v skrini, čo je úplne vzadu. Práve tu v triede teraz umýva dlážku upratovačka Magmar Pičná. Frfle, že žiaci vôbec nemajú rešpekt k čistote a robia hrozný svinčík.
Všimne si, že v triede je aj školník. Pristúpi k nemu, aby sa mu posťažovala. „Tie deti narobia strašný bordel na zemi. Sú fakt hrozné.“
Školník sa na ňu pozrie s výrazom narušeného človeka a povie: „Ale ja som hroznejší.“
Vytiahne zo saklu, čo celý čas vláčil po zemi, pílku a
rezne ňou Magmar do krku. Ona padne na zem držiac si rukami krčné tepny, z ktorých strieka krv. Školník si k nej prisadne s odhodlaním dokončiť to, čo započal. Obeti krv prúdi do pľúc, začína sa dusiť. Florián jej priloží na krk pílku a začne jej ňou zaživa odrezávať hlavu. Tak skončí jej trápenie. Oblička zodvihne odrezanú hlavu obete a odnesie ju nevedno kam.
Na podlahe ostáva ležať bezhlavá mŕtvola upratovačky, ktorá už nepoutiera zakrvavenú dlážku, čo tu ostala.
štvrtok 24. decembra 2009
2. KAPITOLA: POŠKOLE S OSTATNÝMI
15 žiakov sa potácalo do triedy, kde to malo všetko začať.
„Kurva, ten riaditeľ si nejak dáva načas. Asi ešte jebe so zástupkyňou Čerešničkovou.“ rozmýšľa Rasťo.
Všetci sa začnú rehotať. Vtom sa vo dverách zjaví riaditeľ. Všetkým ihneď sklapnú papule.
„Na čom ste sa smiali?“ spýta sa.
„Ale,“ snaží sa zahovoriť Rasťo, ,,len na jednom puberťáckom vtipe.
„Áno? Povedzte mi ho.“ dožaduje sa.
Rasťo nešťastne spustí: „Trtkajú sa babka s dedkom. Po styku sa dedko spýta babky: ,Prečo to najprv išlo ťažko a potom ľahko?´ Babka odpovie: ,Najprv chrasta, potom hnis.´“
Žiaci sa začnú šúľať, ale riaditeľ nie. „Nechutnosti.“ povie a vovedie ich do triedy. Usadia sa v laviciach a čakajú na rozsudok.
Teraz vám predstavíme poškolácke osadenstvo.
Dávid Kokotinský je hnedovlasý, utiahnutý človek. Je kľudný, občas urobí nejakú kokotinu. Ako teraz. Robili mu zle a on sotil jedného chalana, ktorý si rozbil hlavu o lavicu.
Roman Tička je 18-ročný fagan,čo sa vkuse ožiera a z ročníka do ročníka prechádza so štyrkami. Na vyučovaní: je zväčša vymetený a počúva len úchylné reči svojich spolužiakov.
Jano Osraldesku je rumunský emigrant, čo sa naučil po slovensky v maďarskej škole. Málo hovorí, viac počúva, ale keď už niečo trepne, tak to stojí za to.
Martina Žaluďová je fikacia bábika, ktorá zbavuje každého junca nevinnosti. Mala v sebe toľko žaluďov, koľko má dní od narodenia.
Julka Guľka je prosté dedinské dievča, ktoré ani nevie, načo to má. V lete sa zavše chodí kúpať nahá do potoka. V sexuálnej téme sa trochu priúča od Martiny.
Majka Radodajka šuká druhú ligu hneď po Martine. Nie je perverzná, ale strašne hubovačná. Na hodine vypičovala učiteľovi, preto sedí tu.
Marek Párek je mozog triedy. Jeho chybou je, že sa dá naviesť na hocijakú kokotinu,len aby zapadol do kolektívu.Naposledy natrel učiteľovu stoličku lepidlom a dopadlo to zle. To je dôvod jeho účasti tu.
Eugen Šmatlavý je veľký nepodarok. Fušuje všetko, čo sa mu dostane pod ruku. Keď si ho chcel vyhoniť, skončilo to štyrmi chrastami na penise. Raz spravil omylom veľký bordel. Chcel si zatvoriť skrinku na školské pomôcky. Nešlo to. Bola na začiatku rady. Zlostne do nej buchol trochu prisilno. Tá sa naklonila na jednu stranu, zhodila ďalšiu skrinku, tá ďalšiu a… bol tam už len celý rad popadaných skladovacích skríň. Už ste si asi domysleli, prečo je tu.
Danka Chlpatá je dievča veľmi vzdelané v oblasti sexu. Oplatilo by sa ju pofikať, lebo vie robiť fajku a búrlivo prežíva orgazmus. Nikto s ňou však nič nechce mať, pretože pri styku mudruje a rozkazuje, ako to má robiť. Sedí tu, pretože pri učiteľovom výklade o rozmnožovacích orgánoch (rozširujúce učivo) vyučujúcemu vynadala, že výklad nerozpráva do podrobností.
Ernest Chandža by bol normálny chalan, keby jeho rodičia nepracovali v pornobrandži. Nosia domov všelijaké ukážky filmov, ktoré si Ernestko náramne rád pozerá.
Nebel Kugelschreiber je nemecký spoluobčan, čo sa odsťahoval z Rakúska do Blavy, pretože ho upodozrievali, že je Hitlerov vnuk. Má slabé sklony k násiliu. Ak ho niekto naserie, nastáva masaker. Poškole je kvôli tomu, že vrazil päsťovku spolužiakovi Gejzovi, lebo mu nechcel dať opísať domácu úlohu.
Gejza Lofas je občan maďarskej národnosti so slovenskou príslušnosťou. Predtým chodil do osobitnej základnej školy maďarskej. Je tu preto, že Nebelovi ranu vrátil.
Ladislav Prdodinský je chlapec z chudobnej rodiny, neslušne vychovaný a poškole je preto, lebo keď učiteľka prednášala výklad, nahlas si usral. Ona sa pýtala:„Kto to bol?“ a on odpovedal: „Kto grgá a prdí,zdravie si tvrdí.“
Riaditeľ má dlhú prednášku (pindanie) o tom, ako sa mali správať v škole, a že ich čaká trest.
„Tak a teraz vás čaká trest. Pôjdete pomáhať pánovi školníkovi Obličkovi do záhrady.“
Počuť menšie frflanie a šuchot stoličiek. Všetci vstávajú zo svojich miest a kráčajú von z triedy a napokon zo školy rovno na pole.
Tam ich čakajú „príjemné zážitky“.
„Kurva, ten riaditeľ si nejak dáva načas. Asi ešte jebe so zástupkyňou Čerešničkovou.“ rozmýšľa Rasťo.
Všetci sa začnú rehotať. Vtom sa vo dverách zjaví riaditeľ. Všetkým ihneď sklapnú papule.
„Na čom ste sa smiali?“ spýta sa.
„Ale,“ snaží sa zahovoriť Rasťo, ,,len na jednom puberťáckom vtipe.
„Áno? Povedzte mi ho.“ dožaduje sa.
Rasťo nešťastne spustí: „Trtkajú sa babka s dedkom. Po styku sa dedko spýta babky: ,Prečo to najprv išlo ťažko a potom ľahko?´ Babka odpovie: ,Najprv chrasta, potom hnis.´“
Žiaci sa začnú šúľať, ale riaditeľ nie. „Nechutnosti.“ povie a vovedie ich do triedy. Usadia sa v laviciach a čakajú na rozsudok.
Teraz vám predstavíme poškolácke osadenstvo.
Dávid Kokotinský je hnedovlasý, utiahnutý človek. Je kľudný, občas urobí nejakú kokotinu. Ako teraz. Robili mu zle a on sotil jedného chalana, ktorý si rozbil hlavu o lavicu.
Roman Tička je 18-ročný fagan,čo sa vkuse ožiera a z ročníka do ročníka prechádza so štyrkami. Na vyučovaní: je zväčša vymetený a počúva len úchylné reči svojich spolužiakov.
Jano Osraldesku je rumunský emigrant, čo sa naučil po slovensky v maďarskej škole. Málo hovorí, viac počúva, ale keď už niečo trepne, tak to stojí za to.
Martina Žaluďová je fikacia bábika, ktorá zbavuje každého junca nevinnosti. Mala v sebe toľko žaluďov, koľko má dní od narodenia.
Julka Guľka je prosté dedinské dievča, ktoré ani nevie, načo to má. V lete sa zavše chodí kúpať nahá do potoka. V sexuálnej téme sa trochu priúča od Martiny.
Majka Radodajka šuká druhú ligu hneď po Martine. Nie je perverzná, ale strašne hubovačná. Na hodine vypičovala učiteľovi, preto sedí tu.
Marek Párek je mozog triedy. Jeho chybou je, že sa dá naviesť na hocijakú kokotinu,len aby zapadol do kolektívu.Naposledy natrel učiteľovu stoličku lepidlom a dopadlo to zle. To je dôvod jeho účasti tu.
Eugen Šmatlavý je veľký nepodarok. Fušuje všetko, čo sa mu dostane pod ruku. Keď si ho chcel vyhoniť, skončilo to štyrmi chrastami na penise. Raz spravil omylom veľký bordel. Chcel si zatvoriť skrinku na školské pomôcky. Nešlo to. Bola na začiatku rady. Zlostne do nej buchol trochu prisilno. Tá sa naklonila na jednu stranu, zhodila ďalšiu skrinku, tá ďalšiu a… bol tam už len celý rad popadaných skladovacích skríň. Už ste si asi domysleli, prečo je tu.
Danka Chlpatá je dievča veľmi vzdelané v oblasti sexu. Oplatilo by sa ju pofikať, lebo vie robiť fajku a búrlivo prežíva orgazmus. Nikto s ňou však nič nechce mať, pretože pri styku mudruje a rozkazuje, ako to má robiť. Sedí tu, pretože pri učiteľovom výklade o rozmnožovacích orgánoch (rozširujúce učivo) vyučujúcemu vynadala, že výklad nerozpráva do podrobností.
Ernest Chandža by bol normálny chalan, keby jeho rodičia nepracovali v pornobrandži. Nosia domov všelijaké ukážky filmov, ktoré si Ernestko náramne rád pozerá.
Nebel Kugelschreiber je nemecký spoluobčan, čo sa odsťahoval z Rakúska do Blavy, pretože ho upodozrievali, že je Hitlerov vnuk. Má slabé sklony k násiliu. Ak ho niekto naserie, nastáva masaker. Poškole je kvôli tomu, že vrazil päsťovku spolužiakovi Gejzovi, lebo mu nechcel dať opísať domácu úlohu.
Gejza Lofas je občan maďarskej národnosti so slovenskou príslušnosťou. Predtým chodil do osobitnej základnej školy maďarskej. Je tu preto, že Nebelovi ranu vrátil.
Ladislav Prdodinský je chlapec z chudobnej rodiny, neslušne vychovaný a poškole je preto, lebo keď učiteľka prednášala výklad, nahlas si usral. Ona sa pýtala:„Kto to bol?“ a on odpovedal: „Kto grgá a prdí,zdravie si tvrdí.“
Riaditeľ má dlhú prednášku (pindanie) o tom, ako sa mali správať v škole, a že ich čaká trest.
„Tak a teraz vás čaká trest. Pôjdete pomáhať pánovi školníkovi Obličkovi do záhrady.“
Počuť menšie frflanie a šuchot stoličiek. Všetci vstávajú zo svojich miest a kráčajú von z triedy a napokon zo školy rovno na pole.
Tam ich čakajú „príjemné zážitky“.
PRIEZRAČNOSŤ POJEBANÉHO ŽIVOTA


BÁSNE - ROMANTICKÉ, O NEOPÄTOVANEJ LÁSKE, INÉ
Pocity kurvy
Stojí na ulici,
čo si asi myslí?
Zodraná duša
a zneuctené, požité telo,
stále viac sa stráca v tejto necitlivosti.
,Potrebujem prachy.´
,Dúfam,
že ďalší kamionista nebude
taký škaredý a špinavý.´
,Je tu zima.´
,Čo dnes budem jesť?´
Žiadna láska,
holé prežitie,
alebo zabitie duše.
Prijatá láska
Môže srdce jednej
milovať mňa?
Dotyk rúk,
želám si, cítiac jej dych,
cítim jej náklonnosť,
jej starosť,
jej pekný záujem.
Chcel by som ťa,
tvojej city opätovať,
ty prichádzaš,
mojej svetlo do raja.
Duša je pohládzaná láskou,
ktorá tu môže byť,
ja stále túžim.
Zamŕzam v tejto láske
Vidím ich necitlivosť,
vyberavosť v sebectve,
chcú dokonalého partnera,
pritom samé nie sú dokonalé.
Chladný svet žien mi žiadnu nádej
do lásky nedal,
nedá sa získať ľahko,
ak vôbec,
a emócie vyplávajú na povrch.
Nahá krása
Vidím tvoju krásu v nahote,
tvoje telo pre moju žiadostivosť.
Zneužitá.
Láska padla do ohavnosti
Manželia sa hádajú,
idú sa rozviesť,
ich city k sebe sú zlé
a chladné,
zničené ich netúžbou
pochopiť a tolerovať druhého.
Špirála krásy ide
do dna hnusu,
ako sa prestali milovať.
Milovať je trápenie
Nôž lásky reže
do môjho srdca
Milovať ju
už nie je krásne,
trhá a strháva ma to
do smútku
pre ňu.
Môj cit nie je opätovaný,
rozmliaždené realitou,
je zasnúbená s iným,
chcem zomrieť,
aby trápenie už skončilo
a aj ja aby zažil lásku v radosti.
Láska je sračka
Zase ma ďalšia odmietla,
moje srdce sa topilo
v ohnivom mori,
tento krásny cit
v slizkom kale reality.
Odmietaný a nemilovaný,
do piče,
skurvený život bez lásky.
V riti sú moje city,
ako na steny vytvárané dievčatami dopadajú,
načo mám mať lásku,
keď je z toho len trápenie?
V tomto živote
žiadny anjel,
žiadna neodpovedá
na moje úpenlivé volanie
(po láske)
a smrť ma zachráni,
do neba padnem,
už bez bolestí,
bez rozorvaného srdca.
Bojovať s láskou
Nepodľahnúť citom,
ktoré nemajú význam,
keď nie sú opätované.
Letiaci motýľ je
strhnutý zaľúbením,
zhoria mu krídla,
ak neuletí preč
od svetla (ženy),
ktorá ho vábi,
no môže zničiť.
Ešte žijem
Nechcem zomrieť,
no láka ma zbaviť sa
pozemských bolestí.
Belasé motýle lietajú
popri mne,
ja som sa ešte úplne nevzdal,
dokiaľ ma tu drží nádej,
aj keď život je sračka
a veľa vecí v ňom nie je dobrých,
aj keď nemám pozemskú lásku,
mám nádej,
že RAZ bude lepšie.
Moje hriechy
Svoje hriechy ďalej robím,
nechcem im (niektorým)
vzdorovať.
Snáď ma On zachráni z pekla,
do ktorého sa rútim.
Chcem by som vidieť nebo,
tú nekonečnú lásku,
chcel by som dotyk ženy
(pre mňa iba sny).
Bez nej
Vidím ju pred sebou,
jej nádhernú tvár,
nemôžem ju pohladiť,
nie je tu pre mňa.
Jej slová sú zamat i čepeľ
pre moju dušu.
Ako chcem...
hladiť tvoju tvár.
Odvažujem sa myslieť na to,
že by som ťa bozkal
v zaľúbení,
a ty by si bozk opätovala.
Naše dotyky by nás zachránili
z necitlivosti sveta.
Už nie predstieraná náklonnosť.
Vo mne vskŕsol
ozajstný cit
a je zašliapnutý
tvojou negatívnou odpoveďou.
Život je sračka
Môj kamarát chce zomrieť.
Teší sa na ten záblesk,
kedy mu prebehne
očami celý jeho život (na sračku).
Kamarát
Hrá väčšinou počítačové hry,
jeho život je väčšinou depresia,
nechce žiť,
nemá silu sa zabiť.
Nadáva na ľudí,
na spoločnosť.
Má rád fantasy literatúru,
vie, že hranie je pičovina,
uvedomuje si to,
no skoro nič iné ho nebaví,
aspoň toto trochu.
A life developed into a disease
Another day
full of disappointment.
Another day,
full of shits.
I Want To Die
(by Mortal Love)
I'm too tired of this life
All I need is my big sleep
You are so far away
You love someone else
Another day passed me by
Another day filled with pain
You are not here
You're with someone else
I love you to death
You love someone else
So I just wanna die
Create hate
I hate myself for loving you
"We have touched for the last time
You are long gone, in love with someone else
I now fear nothing but life itself
And I have learned that living is just a slow way to die
I do not believe in life or in love anymore.
The joy I feel are the joys of emptiness
I hate myself for loving you
The fear I feel night after night has developed into a disease
No-one can see the emptiness in my eyes.
To escape life itself now seems the only solution
With relief i look forward of letting go of the pain
Finally... there is peace in my soul
To lie dead without a concern , without a tear,
You own my heart
And life without you is so imensly painful
Just to think of you, talk about you, dream of you makes tears stream down
my face
I cannot imagine happiness without your beautiful smile, your angelic face,
your wonderful body and your good heart:
You are everything , I am nothing
I want to die
But really... I am already dead"
I will not live
downloaded from darklyrics.com
Život je sračka 2
Prečo žiť?
Cítim bolesť,
sklamanie.
Moja duša sa trápi
tu na Zemi.
Je nebo a peklo,
alebo je veľké NIČ,
ako si to myslí môj kamarát
ateista?
Život je sračka 3
Robiť zamestnanie,
ktoré ma nebaví,
udržiavať sa
pri takzvanom živote,
to je na kokot.
Jej zabitie
Nožom ju podreže,
miloval ju,
ona jeho nie.
Prúd jej krvi
s prúdom jeho sĺz,
jeho láska je navždy stratená.
Prach podstaty života
Milovanie sa s mŕtvou ženou
Jej otvorený hrob,
hnilobný zápach ešte nezačal,
je iba pár hodín mŕtva
mojím nožom,
vyzliekam ju zo šiat,
je taká nádherná.
Bozkám ju na studené pery,
jej pokožka je hladká,
iba trochu krvi,
má otvorené oči.
Splývam s ňou,
vášeň je mŕtva,
rozkoš ako zaživa.
Pohladenie mŕtveho citu
Naše pohľady
sú v spomienkach,
dotyk už necítim,
bolesť stále.
Ihla precitnutia
prebodá ma,
srdce už vykrvácalo.
Rezanie si do tela
Nožom prechádzam po pokožke,
čepeľ ide hlbšie
a krv.
Moje nebo je bolesť,
neutíchajúce,
ďalší rez.
Režem hlbšie,
kov ide cez mäso (sval),
až ku kosti,
krv vyteká v prúde.
Bez dotyku
Bolesť vo mne,
túžba veľká,
chcel by som,
aby sa ma dotýkala
v nežnosti.
Nežnosť v milovaní
Držím ju,
dotýkame sa,
zrkadlá tiel,
naše malé nebo.
S láskou splývame,
teplo dotykov,
naše pery spolu sú.
Jebanie so starou babkou
Úchylák,
na staré.
90 - ročná babka,
pozerá v noci nahratú telenovelu,
vzdychá a ochká,
keď sa v telke bozkávajú
a spomína na svojho mŕtveho manžela.
Niekto zvoní.
"Do piče."
zanadáva babka
a ide otvoriť.
Niekto ju ruší pri jej obľúbenej telenovele.
Za dverami je mladý muž.
"Čo chcete?"
pýta sa drzo babka
(volá sa Ester).
"Teba jebať!"
zreve neľudsky ten kokot
a vylepí jej päsťovku.
Babka padne dozadu,
úchylák zatvára dvere.
"Ty stará cundra!
Bodaj by ťa jebal pes!
Ukáž mi svoju pretlstú riť!"
A Ester je skutočne strašne tlstá,
sádlo sa jasne rysuje pod kožou,
ba udiera do očí.
"Jaj,
ako ťa pojebem!"
Zasa ju udrie.
Už sa vyzlieka.
"Ty stará kurva,
čo si šukávala s Hitlerom,
ako ti pchal
svoj dlhý mäsitý kokot
do tvojej urastenej piče!"
Zošúrevená pokožka,
zhnité a ovisnuté chlpy na klitorise,
čo menia farbu do zelena,
ten kokot ovoniava ich zápach.
"Ách!"
Najprv si prstami pomazlí kokot,
hneď mu stojí.
"Ách,
ty moja škaredá stará
mesiac neumytá piča,
poď už šukať."
Mladý klát ide do ovisnutej piče.
Ale
klitoris má plný
zelených chuchvalcov prachu
(Ó),
pomaly ich vyberá a konzumuje,
piču má celú vyschnutú,
on má so sebou lubrigačný gel,
rozotiera ho po vnútorných stenách
vyprahnutej piče tej piče
a
navlhčí si ho ním poriadne
a pchá jej ho tam.
Strčí prst do tej rozmrdanej piče
a
vyberie ho,
olíže z neho
vaginálnu tekutinu.
Berie nôž do ruky,
narve ho do klitorisu
a myksľuje ním tam.
Tmavočervená krv vyteká,
rynie sa tým viac,
čím silnejšie, drsnejšie
a láskyplnejšie?
ju on mrdá nožom.
Potom tam strčí kokot,
už po prvom vopchatí ho má
celý červený.
Mláti ju päsťami.
„A teraz mi ho vyfajčíš!“
Napchá jej ho do huby,
jej uslintaný jazyk
mu ho musí olizovať,
krv a sliny sa
zmiešavajú dokopy.
Vystrieka sa jej na tvár,
ktorú má ona strašne vráskavú,
v záhyboch najväčších vrások
ostáva uľpieť biely geňo na koži,
nie všetko stečie po tvári dole,
on ten geň z nej zlíže.
Delfíny
Hrajú si v oceáne,
sú šťastné,
prichádzajú k ľuďom,
chcú sa hrať,
chcú ich poznať.
Siete,
do nich ich chytajú,
režú zaživa,
krvácajúce z nosov,
ich bolesť je strašná.
Počuť žalostné pysky,
toľké sklamanie
inteligentných bytostí
a bolesť.
Ich mŕtve telá
na trhu.
Jej dar
„Poď milý,
dám ti svoj prvý bozk,
začiatok našej
dlhotrvajúcej lásky.“
„Ó drahá,
som k smrti šťastný,
objať ťa svojími perami.“
„Poď.“
Ona drží za chrbtom nôž.
On v očakávaní zavrie oči.
Neľútostná kráska
vytiahne nôž
a zabodne mu ho do srdca.
„Nemilujem ťa,
ty sráč!“
On padá k zemi,
oči plné sĺz
a sklamania,
radšej zomiera,
aby to nevidel.
Kokoti
čo točia videoklipy
niektorých popových píč,
ktoré sú oblečené ľahko
(ako kurvy),
pohyby,
ako keby trtkali
so vzduchom,
pičung na nich a na ne.
Smrť jej rukami
Jemné hebké
dlane mojej milovanej.
Prichádza ku mne,
očakávam bozk,
vítam ju z rozprestrenou náručou.
Ona, krásna,
ma zdrapí za krk
a dusí.
Mŕtvy,
moje oči sú otvorené,
hľadím na jej krásu
posledný raz.
Dark seduction
Her dark black lips
and her white like corpse body,
I want her.
She’s looking with
dead eyes
on me,
I’m touching her cold body
a my standing penis
is going into her vagina.
So silent signs
I’m hearing.
I’m having physical love
with her.
Vzdychy jebania
za zvonenia kostolných zvonov.
I killed her
I'm touching her
unmoving body,
I wanted to love her,
she didn't want,
I did it.
She's looking on me,
I see her cold face,
warmth of life
is going away from her.
What have I done
Sorrow fills me,
I must die
to beg her
for forgiveness
in heaven
for a while
and then to go to hell
due to unexperienced love
and there without love
only pain
and torment of my soul.
Pitva
Idú von črevá,
idú von pľúca,
srdce olížem
a potom vytlačím.
666 spôsobov nechutností
rozkrájané črevá,
pomleté hlavy,
zjedené mozgy,
stiahnuté čuráky,
prerezané piče.,
vygrcané hovná
a vysraté grcky,
precmúľané spermie,
vyrezané čiastočky pažeráka.
Depresia
Chuť sa zabiť,
výjsť z bludného kruhu
bolesti a trápenia
psychiky.
Nechutenstvo,
možno nespavosť,
pomalé a stále tie isté myšlienky.
Ide ako bez duše
dňami a životom,
bez svetla nádeje.
Svitanie
Spleť farieb na oblohe,
červené slnko stúpa ,
začína deň,
zozlatie
a svetlo osvieti naše duše.
Kamarát pokračuje
Pokúsil sa zabiť.
Rezol si do ruky,
ale cítil pri tom
strašne strach.
Išiel do blázinca.
Tam húlil,
celé dni sedel na lavičke
s ďalšími dvomi spolupacientami
a vyprávali.
Navštevovali aj jedného
40- ročného schizofrenika,
ktorý sa tam tiež liečil.
Vydržal v blázinci mesiac.
„Nedokážem pochopiť
ľudskí kokotizmus,
ako môžu byť ľudia
tak strašne jebnutí,
chtiví po peniazoch,
sebeckí,
myslia iba na seba.“
Kamarát ide
na opatrovateľský kurz
(6 – týždňový),
bude sa starať
o postihnutých ľudí,
bude držať ich kokoty,
aby sa mohli vyšťať,
alebo utierať rite,
ale aj chodiť s nimi
na prechádzky,
robiť im spoločnosť,
chodiť im nakupovať.
„Cítim,
že budem strašne potrebný,
cítim, že môj život bude mať konečne zmysel.“
Kresťanka
Krížik s Kristom
na krku,
šťastné oči,
ide každý deň na omšu,
modlí sa ráno,
na obed
i večer,
chodí na kresťanské stretnutia,
číta si Bibliu.
Jej život je presvetlený
Božou láskou.
Na stretnutí
spoznala chalana,
začali spolu chodiť
po 1. roku,
chodia spolu na omše,
bozkávajú sa,
sex až po svadbe.
Umučený psík
Pán ho priviazal
o auto
a išiel na ňom,
šteňa nestíhalo utekať
za ním,
zodratie mäsa
na kosť,
bolesť,
olizovanie si rán,
nezahojenie sa,
smrť.
Milovanie sa s ňou
Tvoje dlhé krásne
blonďavé vlasy,
tvoje veľké úchvatné prsia,
ktoré som cítil,
keď sme sa naposledy spolu objali
na rozlúčku.
Som tvoj prvý.
Pomaly ťa zobliekam,
obnažuješ sa i sama,
tvoje úchvatné telo v kráse nahoty.
Bozkávam ťa,
bozkávaš ma,
naša predohra.
Vnikám do teba,
vzdycháš po prvý raz.
Náš jemnučký spoločný sex,
nemusí to ísť rýchlo.
Meníme polohy neustále,
najkrajšie je,
keď si na mne
a pozeráme si do očí.
Ó,
ako dlho som ťa chcel.
Tvoj orgazmus vrcholí,
neviem sa ťa nabažiť.
Stále ťa hladím.
Dilema
Chcem súložiť,
zažiť sex po prvý raz
pred manželstvom
a ďalej.
Nie,
nemôžeš,
Boh ti to zakazuje,
cirkev nedovoľuje.
Bolo by to s ňou nežné,
hladili by sme sa,
určite by to bolo príjemné.
A čo ak otehotnie?
Potrat?!
Tvoja i jej duševná smrť
pre taký krátky
okamžik rozkoše?
Dáme si pozor,
antikoncepcia a kondóm
ochránia nás.
To nie je prirodzené,
Boh to zakazuje.
Naša telesná láska.
Ale bez duchovnej lásky.
Nepodliehaj vášni
a žiadostivosti.
Buď odolný,
mravne čistý
a nepoškvrnený zvrhlosťou.
Nedokáýem to,
nechcem to.
Pôjdeš do pekla.
Už to tak musí byť.
Nevzdávaj sa,
Pán stojí pri tebe.
Načo Boh dal
sex,
ak nie aj na potešenie?
Dal,
ale iba v manželstve.
A čo ak na nijaká nebude chcieť za manžela?
Tak musíš zostať
po celý život
panic.
Nie!!!
Radšej smrť.
Nerúhaj sa!
Zatratíš sa Bohu.
Zatratenie bez sexu,
bez jej nehy
už som mŕtvy.
Všetko ide do piče
Ľudstvo skape,
deti sa nebudú rodiť,
klesá láska,
vzrastá nezáujem o druhého.
Hádky nám trhajú duše.
Príliš honosná
pre moju lásku
Pýcha slní sa na jej tvári,
nepozrie na mňa
(ani raz).
Nádherná
no namyslenosť
vyžiera zvnútra.
Blonďavé vlasy
a temný, padlý anjel
bez krídel lásky.
Piča.
Dotyk dlaní
dopadá na jeho tvár,
jemnosť a nežnosť
ženskej pokožky,
za ktorou sa skrýva
citlivá duša,
ktorá ho chce ľubiť.
V pokušení
Nie, nemôžem,
môj kresťanský celibát,
moja sexuálna abstinencia,
ó, Bože,
pomôž mi,
môj úd už stojí.
Ách,
ách!
V noci prepínam kanály,
na jednom ide
erotický film,
veľmi pekná žena
tam súloží s niekým,
ach,
horím chtivosťou,
nie, nesmiem,
nezosmílnim!
Mám sa oženiť
iba pre sex,
to nie.
Nájsť cestu k Svetlu
Trápenie sa
pre svoju dušu.
Svetlo nádeje svitá
pri pohľade
na jasné nebo,
v noci plné hviezd.
Ja, Tvoje stvorenie
obdivujem tú malú krásu.
Verím,
že Ty mi pomôžeš.
Pre Teba,
pre lásku,
áno, nechcem sa vzdať
do tejto nenávisti
vo svete,
čo ma chce pohltiť.
Láska.
Túžiš po nich
Vidíš ich nádherné telá,
pud si žiada,
no myseľ azda zastaví,
keď chceš to,
čo ti nemý patriť
pri zazretí jej milého.
Samota v živote
Čas preletí
a ja si uvedomujem,
že nie všetko je krásne
a aj to krásne stratilo
svoj lesk,
keď láska nenastúpi
na svoje nezastupiteľné miesto.
Emócie vyrvané na povrch
Zadržiavané v ľuďoch,
no existujú.
Ematia,
tam,
kde by ste ju nehľadali,
v tvrdom metale,
spevák reve,
nie je rozumieť,
no cítiť emočný akcent,
pre väčšinu však zostáva
iba rev bez zmyslu.
Čakanie
Čakáme na možnosť,
aby sa spojili naše srdcia,
obrazy pohľadov na autobusoch
bez slov.
Nothing to do for it
Never to have girl,
never to get through it,
through the prejudices,
through the shyness,
through the unfaith.
To lead to the final end,
lonely throughout the life
to the death.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)