Rasťo, Peťo a Marek videli cez dierku celú vraždu upratovačky. Marek, ktorý má slabší žalúdok, sa skoro povracal. Museli mu zakryť ústa, aby nezačal kričať od strachu a neprezradil ich.
Po školníkovom odchode vylezú zo skrine a hodia čiaru cez kuchyňu rovno do telocvične.
Ďalšia skupinka v zložení Eugen Šmatlavý, Gejza Lofas a Ladislav Prdodinský,v presvedčení, že viacerí majú šancu prežiť, zamieria do triedy pracovného vyučovania.
Keď sú už pri dverách, Ladislav opatrne vyzrie ponad zárubňu dverí, či ich v triede nečaká prekvapenie v podobe školníka.
Nie je v nej nikto. Kľudne prejdú prahom a putujú až úplne dozadu. Tam sa chcú dohodnúť, ako budú postupovať.
„Tak,“ snaží sa začať konverzáciu Ladislav. „Čo spravíme ďalej?“
Ostatní nie sú veľmi zhovorčiví.
„Hol vagyung?“ spýta sa Gejza.
„Čo trepe?“ usiluje sa pochopiť Eugen.
„A čo ja viem, čo pindá ten maďarský fas.“ skonštatuje Laďo a pokračuje. „Chcete vôbec niečo preto spraviť, aby nás ten vyjebaný zmrd nezajebal?“
„Nič ma nenapadá.“ povie Eugen, kým niečo vyhúta.
„Dere bászny megyuk kukuricábo.“ prenesie zvučne maďar.
„Dobre, dobre Gejza. Urobíme to.“ snaží sa ho Ladislav zahovoriť, lebo trepe kdejaké pičoviny, ktorým tu aj tak nikto nerozumie.
„V prvom rade by sme sa mali nejak ozbrojiť, lebo ináč sa skôr ocitneme v ritnej dierke.“ vypotí Láďo.
Ako povedali, tak učinia. Pri a na učiteľovom stole (okolité police) nájdu tieto veci: ručne vyrezanú baseballovú palicu (Ladislavovi), neopracovaný kus dreva Eugenovi) a malý vreckový nožík (Gejzimu).
„Už máme zbrane v istom zmysle slova,“ povie Laďo, „teraz by sme mohli ujsť. Snáď tu nechcete ostať?“
„Nem.“ praví Gejza.
„To sa vie, že nie.“ prisvedčí Eugen.
„Tak už sa prestaňte hrať s tými zverákmi a poďte za
mnou.“ napomenie ich Laďo a podíde ku dverám a vyzrie za roh.
Zatají dych.Na konci chodby zbadá cez sklenené dvere siluetu školníkovej postavy.Ani nehne brvou. Školník sa napriek tomu otočí do smeru tak, že zazrie Ladislavove vytreštené oči, čo vykúkajú ponad dverovú časť rámu.
Ladislav okamžite odbehne do zadnej časti triedy a schová sa pod jeden pracovný žiacky stôl. Jeho spolužiaci urobia to isté, lebo pochopia situáciu.
Celá skupinka je učupená a skrytá. Očakáva príchod nežiadúceho. Počujú jeho približujúce sa kroky. Nikto sa zatiaľ neodváži ani očkom hodiť po triede, veď zbytočný risk nie je vždy zisk.
Už je tu. Spoznajú to podľa toho, že zvuk jeho krokov utíchol. Teraz je asi pri dverách a rozhliada sa.
V triede je bezchybné,až podozrivé ticho. Naruší ho až pomalá chôdza prichodiaceho, ktorú skoro ani nepočuť.
Školník zastane pri stole, pod ktorým sa schováva Ladislav. Ten takmer nedýcha. Srdce mu tlčie až v krku. Očakáva najhoršie.
Nastáva to, čoho najviac obával. Vrah sa pomaly zohýba, aby sa pozrel, či sa tam niekto neukrýva. Našiel ho. Chvíľu sa mu díva rovno do očí a naraz ho násilne vytiahne von. Ladislav sa snaží brániť basebalkou. Vrah mu skrúti ruku a on nakoniec palicu pustí. Oblička hodí Ladislava na stôl, znovu ho schmatne, vrazí mu hlavu do zveráku a začne pomaly zaťahovať páku.
„Teraz uvidíme, koľko znesie tvoja lebka.“ prevraví Florián a pritlačí.
Ladislav je pohltený nevýslovnou bolesťou, čo mu vyviera z lebečnej časti hlavy, ktorá sa mu pomaly začína sťahovať. Na hlavu je vystavený veľký tlak, čo pomaly
ale iste mliaždi všetko v nej.
Je to bolestivá smrť. Nechutná. Mozog vo vnútri sa rozpadáva a z okrajov sa vylieva von spolu s krvou v kašovitej podobe. Oči od tlaku pukli a tiež sa roztiekli po dlážke.
Vražda je na konci. Hlava obete je stlačená na tenký pás v mohutnom zveráku. Všetky kosti sú zlomené alebo rozdrvené. Ladislav to nemohol prežiť.
Teror pokračuje. Školník hľadá ďalšiu obeť. Hneď o dve lavice ďalej je skrytý Gejza. Dúfa,že si to vrah rozmyslí a pôjde preč. Jeho nádeje nemajú odozvu. Počuje kroky, čo k nemu slýchať čoraz bližšie. Vrah už stojí pri jeho stole. Gejza sa prežehnáva.
Nepomôže mu to. Odrazu ho školník chytí za vlasy a prudko vytiahne zo skrýše. Ocitol sa medzi dvoma zverákmi. Vrah mu chytí jednu ruku a silno zatiahne do pravého zveráka. Takisto urobí aj s ľavou rukou v ľavom zveráku a zatlačí pákami.
Florián začne Gejzu silno udierať do brucha a pokračuje stále vyššie k hlave. Gejza horko-ťažko prijíma údery, čo mu zaplavujú telo. Zrazu to prestalo. Unavený
školník si chcel pár minút oddýchnuť.
Gejza celý skrvavený vydáva ťažké vzdychy a upadá do bezvedomia.
„Skap, ty vyjebaný fas.“ povie slabým hlasom.
Florián ako mladý silný samec urobí svoj záverečný výkop ako Jean Claude vam Dame a silno ho kopne do hlavy až mu zlomí väzy.
Posledný živý je Eugen. Jeho čas nadišiel. Florián hľadá svoju tretiu obeť. Prezerá každú skrinku, škárku a kút v miestnosti. Eugen sa utápa hrozných myšlienkach, čo s ním školník spraví, keď sa mu dostane do rúk. Preberá
sa z delíria hrôzy a počuje, ako sa Floriánove kroky vzďaľujú.
Vystrčí von hlavu a vidí, že sa školník v triede už nenachádza. Ide sa pozrieť ku dverám. Mýlil sa.
Florián z triedy síce odišiel, ale ostal stáť pred dverami. Len čo Eugen vystrčil hlavu, Florián mu surovo po nej šľahol basebolkou, čo zodvihol pri odchode.
Lebka na hlave sa prelomila a nabrala bizarný tvar.
To ale Eugen nevnímal, lebo smrť si ho zobrala skôr, ako mohol zazrieť školníka skláňajúceho sa nad ním. Kontroluje, či dobre odrobil svoju prácu.
Sadista Oblička chcel ešte viac zhanobiť telo Eugena,
preto vytiahol Gejzov nožík a zapichol mu ho do oka. Ten ostal trčať zabodnutý v očnom dolku, v oku rozčapenom.
Takto už pred týmto počinom nechal mŕtveho žiaka
Šmatlavého ležať na zemi pri dverách a pobral sa potom ďalej vraždiť.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára