Peťo, Rasťo a Marek opatrne plížiaci sa ako vojaci pátrajú po škole, chcú nájsť nejakú možnosť úniku.
Teraz mieria k telocvični. Nevidení,nepočutí sa zakrádajú na schodoch. Stále hlbšie. Sú pri sklenených dverách. Potiahnú nimi. Nič.
„Do pičnej chandže! Sú zatvorené!“ nevie sa ovládnuť Rasťo a lomcuje nimi. „Otvorte sa, vy skurvené dvere!“
Peter s Marekom ho chytia a sotia k stene. „Drž piču, ináč nás prezradíš!“
Rasťo sa ukľudní. Marek sa pustí do otvárania zámky strunkou a kružítkom.
Peťo a Rasťo sa pozerajú navôkol, či vyčíňanie spolu-skupinkára Rastislava neprivolalo nežiadanú pozornosť. Vo všetkých rohoch cítia pohľady neznámych, ktoré ich privádzajú do varu nervozity. Súria Mareka, nech si pohne.
„Do piče, čo je s tým?“ chce vedieť Peter.
Vtom sa zjaví pri schodisku postava školníka s hrabbľami. „Vy sa hráte so zámkou? Nepoučiteľní poškoláci!“
Marekovi sa to konečne podarí a zámka povoľuje. Rýchlo sa nastrkajú za dvere a zabuchnú ich. Školníkove hrable márne dopadli na sklo, div ho nerozbili. Trojica sa chvíľu pozerá, ako školník na nich zlostne gáni a uteká preč. S úľavou si odfúknu a načas v polosede-pololeže odpočívajú. Marek zrazu vyletí na nohy a zrúkne: „Do piči! Sem vedú ešte jedny dvere! Ten kokot išiel určite snimi!“
Peťo s Rastim ihneď povstávajú a spolu s Marekom trielia k druhému vchodu k šatniam. Prišli neskoro. Florián je iba pár metrov vzdialený od vchodu. Nestihli by ho zatvoriť.
Zvrtnú sa na opätkoch a opačným smerom bežia do telocvične. Tam je pre nich pripravený otrasný nález: rozpolená Danka. Na prahu sa zastavia a len omámene s hnusom zazerajú na výjav.
Vzápätí sa preberú. Už počuť bežiaceho Obličku. Je stále bližšie.
Trojica nestráca čas. Letia k rebrinám. Školník je im za pätami. Dýcha im na krk. Skupina lezie po dreve vyššie a vyššie. Florián sa po nich načahuje hrabľami. Chlapci sú pri ochranných bráničoch svetiel. Oblička sa za nimi chystá vyliezť, keď tu zbadá za chrbtami chalanov, čo sú učupení pri oknách, pobehovať po trávniku iného chlapca, ktorý sa očividne snaží ujsť.
„Tak to nie!“ vzplanie hnev v školníkovi. „Nikto neodíde domov, kým si neodpyká svoj trest!“
Rozbehne sa ku dverám, ešte sa otočí a zlovestne prednesie:„Aj tak som chcel zvalcovať trávnik.“ a zmizne v chodbe.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára