Marek už nad niečím húta. Zrazu vstane a povie: „Mám to! Nachystáme mu pasce!“
„Dobrý nápad!“
„Rasťo?“
„No?“
„Mám na teba jednu prosbu.“
„Akú?“
„Nechcem, aby si nadával. Upozorňuješ tak na seba a zároveň nás budeš rušiť pri nasledovnej práci. Týka sa to nás všetkých.“
„O.K. Nebudem sa vyjadrovať neslušne.“
„Marek, čo s tými pascami?“
„No hej. Práve sa na tom pracuje v mojej hlave.“
Po dvoch minútach nepretržitého ticha sú Peťo a Rasťo netrpetliví a vyrušia Mareka otázkou:„No už si niečo vymyslel?“
„Keby ste ma nerušili, vypotil by som toho viac.Zatiaľ ma napadlo iba niečo s tými hrabľami. Položíme ich pred schody a keď pôjde hore, stúpi na ne, rúčka vyletí a buchne ho do tváre.“
„To by sa dalo.“ riekne Rasťo.
„Vymýšľaj ďalej, ja zatiaľ idem prichystať túto pascu na miesto.“ prihlási sa Peťo.
Odíde s hrabľami a o pár minút sa vráti bez nich živý a zdravý.
Marek praví: „No,ďalšie som vymyslel, že jeden bude mať ceruzku, a keď on spadne zo schodov, nastrčí ju tak, aby sa na ňu napichol.“
„To je dobré.“
„A pre istotu ešte jedna pasca.“pokračuje Marek v pokladaní nástrah slovne. „Pripevníme drevo na špagátikoch ku stropu a to sa spustí, keď niekto prekročí nastraženú nitku natiahnutú dole od steny ku stene pri zemi.“
„Aj to môže byť.“
„Ja ešte zájdem do učebne chémie po nejakú kyselinu, aby som mu ju chrstol do tváre.“
Rozdelili sa.Každý sa pobral iným smerom. Nebudem tu popisovať, ako chystali pasce, pretože to nie je dôležité a záživné.Dôležité je, že ich bez vyrušenia prichystali.
Teraz čakajú, kto sa do nich chytí. Dúfajú, že školník.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára