14 . KAPitOLA: Pasce v strehu

Školník ide po chodbách školy. Stále hľadá žiakov-poškolákov kvôli potrestaniu. Nič zlé až tak veľmi nespravili. On si to nemyslí.
Kráča po podlahe druhého poschodia. Ostražite postupuje napred, keby náhodou zazrel niekoho,koho by mohol zabiť.
Napriek tomu si nepovšimne špagát natiahnutý dole pri podlahe a potkne sa oň. Vtedy, ako sa zohol, aby úplne nespadol, preletelo ponad neho drevo, čo ho malo udrieť do hlavy. On iba vstane, prizrie sa a povie: „Všetko zlé je na niečo dobré.“
Pokračuje v ceste. Nakúka do všetkých rohov, ale nikoho nenachádza. Blíži sa ku schodom. Stúpa nimi hore. Vystúpi až nahor po schodisku. Tam šľapne na záhrad- nícky nástroj a ten ho šľahne do ksichtu. On sa potkne o posledný schod a padá dole vzad. V páde sa otočí a len zazrie Petra, čo tam stojí s vystretou ceruzkou v ruke. „Nieé!“ zareve a napichne sa na ňu.
Peter vytiahne ceruzu z plytkej rany, z ktorej napodiv netečie krv. Peter si to už nevšíma a uteká oznámiť kamošom radostnú správu, že skolil Obličku.
Stretne zaraz Rasťa. Ten sa opýta: „Tak čo? Videl si ho? Chytil sa už do nejakej pasce?“
„Lepšie. Zabil som ho.“
„Jakže? Ty? Malý sráč?“
„Spadol zo schodov a napichol sa na moje písatko.“
„To je nemožné. Tomu neverím.“
„Tak sa pod pozrieť. Jeho mrcina telesná leží pri schodisku.“
O chvíľu sú tam. Zbehnú dole schodmi, ale školník tam nie je.
„Á, vymrdaná chandža!“ zakľaje Peťo.
Nebadane-nečakane sa zjaví pred nimi školník. Na hrudi mu svieti malá bodná rana, z ktorej steká tenký malý potôčik krvi. Nevyzerá nejako vážne zranený, ľudovo povedané: „vylíže sa z toho“. Jeho tvár nevyjadruje žiadnu bolesť. Je ako stroj – chladný, nemilosrdný (bez svedomia), nezastaviteľný.
Oblička sa priblíži k Peťovi a riekne:„Za vulgárne vyjadrovanie v budove školy dostaneš zápis.“ Vytiahne spod opaska malý nožík.
V tej chvíli sa nemúdro ozve Rasťo. „Do piče kurvy pojebanej, on žije. To je teda kokotské nešťastie.“
Vrah sa ako oblak pohromy prenesie na Rasťa. „Máš pripomienky?“ a nožíkom ho sekne do nohy.
Rasťo zvreskne a zvalí sa na podlahu. Florián sa to chystá dokončiť. Peter ho chce zadržať. Vyberie z vrecka starý hrdzavý klinec a zabodne ho Obličkovi do ramena.
Florián chytí klinec a snaží sa ho vybrať z mäsa. Peter mu ho neúmorne zatláča naspäť. Spôsobuje mu tým značnú bolesť. Školník to nakoniec nevydrží a od vzrastajúceho návalu bolesti omdlie.
Peter pozviecha Rasťa zo zeme. Noha mu silno krváca. Usiluje sa ho odvliecť preč od toho vraždiaceho monštra. Rasťo doňho hučí: „Nechaj ma! Najprv zabi tú sviňu!“
„Ser naňho! Teraz ťa musím dostať do bezpečia!“
Peťo ho vezme okolo ramien a odvádza preč. Čo najrýchlejšie ako mu to terajší stav umožňuje, vlečie Rasťa uchýliť na bezpečné miesto. Po chvíli dobehne na záchody, na tie osudné hajzle. Čo najjemnejšie tam položí Rasťa a uteká naspäť skoncovať to s vraždiacim Obličkom.
Teraz bez príťaže za krátky čas dobehne ku schodisku. Ako predpokladal. Nie je tu.
„Kurva! Ten vyjebaný fas!“ nevydrží v sebe udržať tú zlosť a zakľaje.
Hore na vyššom poschodí niekoho zazrie. Pri hornom konci schodiska stojí Marek.
„Nehovoril som, aby ste nenadávali?“ hnevá sa. „Čo sa ti stalo? Si zakrvavený.“
„To je Rasťova krv.“
„Ó, bože…“
„Nie, žije. Musíme ho ošetriť.“
„Tak fofrom.“
Lenže to nepôjde. Prečo? Školník im vstupuje do cesty. Vynorí sa z jednej chodby ako temný prízrak z hororu.
Marek pohotovo jedná. Má fľaštičku kyseliny. Otvorí ju a chrstne ju Floriánovi do tváre. Trochu to zasyčí. Školník zreve hrôzubolesťvzbudzujúcim výkrikom. Jeho obličaj vyzerá ako povrch zle ukuchteného cesta v červenom prevedení. Chýba mu jedno oko, čo zasiahlo pár kvapiek, líca má polovyžraté, trčí mu z rán čiastočne rozleptané tvárové svalstvo. Z tváre mu ovísajú cáry kože. Niektoré časti ksichtu ešte bublajú, iné sú rozožraté na kosť. Kyselina, aj keď v malom množstve), spôsobila zmenu školníka Floriána v netvora, muža (takmer) bez tváre.
Krátky opis udalosti, čo nastala, vystihuje, čo sa udialo behom pár sekúnd. Ukazuje sa, že Oblička je tiež iba človek, cíti bolesť, i keď to na sebe nedáva veľmi poznať.
Čiaha rukou za chrbát a vyťahuje záhradnícke nožnice. Dvomi rýchlymi vpichmi do stehien znemožní Marekovi chôdzu. V horných proporciách nôh sa rázom zjavia v koži krvavé diery, z ktorých pomalým tempom vyteká tmavočervená tekutina – pochúťka upírov.
Marek nemôže vstať. Rany ho neznesiteľne bolia. Oblička mu nožnicami prepichol tukovú a svalovú vrstvu.
Marek vydá nárek a padá na schody.Úplne bezbranný tam leží, neschopný pohybu.
Peťo vie, že mu niet pomoci. Nie je v jeho silách mu pomôcť. Nechá ho tam napospas tej beštii. Utečie, aby sa aspoň on zachránil.
Marek mu to nezazlieva. On by na jeho mieste urobil pravdepodobne to isté. Bojí sa len toho, čo sa s ním Oblička zamýšľa urobiť.
Florián je fakt nasratý. Čo mu to tí malí sráči spravili? Však oni uvidia pomstu!
Oblička vyberá spoza chrbta vidly. Otočí Mareka. On leží teraz na bruchu.Terčom útoku sa stáva chrbát.Školník sa rozoženie a zaryje mu ich do mäsa. Svalstvo sa pretrhne. Z čiarových rán svieti beloba kostí pod svalmi doplnená o červenosť krvi.
Marek sa nachádza v eufórii bolesti. Je z nej taký otupený, že nevníma okolie a úplne sa poddáva svojmu osudu. Zmysly miznú v nedohľadne a on sa utápa v rieke utrpenia. Očakáva spásonosnú smrť.
Florián neskončil. Pretočí Mareka opäť na chrbát. Do štyroch krvavých čiar sa dostáva špina. Hrozí infekcia. Školník si tentoraz chystá lopatu. Priloží dolnú naostrenú časť ku krku obeti a zatlačí nohou. Takto mu odlúpne hlavu podobne, ako sa vyrýva zem. Hlava odletí ako špunt od šampusu. Namiesto alkoholu vykypí von krv, ktorá strieka ako voda z hadice.
Na hlave zostáva vystrašený pohľad Mareka, ktorý musel zomrieť takou strašnou smrťou.