12 . KAPITOLA: Spis pána školníka

Peťo, Rasťo a Mareček sú stále uväznení pri oknách nad rebrinami v telocvični. Bezmocne sa dívajú, ako školník zneškodní dvoch dementov, ktorí ani nemali šancu sa ubrániť. Trochu ich to poznačí a tak 10 minút civia vystrašení von a v hlave sa im vkuse premietajú predošlé hrôzy.
Peťo a Rasťo majú silných duchov a pre svoje šťastie sa zanedlho preberú z agónie a spoločnými silami tomu dopomôžu aj Marekovi, čo nie je až taký odolný.
„Kurva život, čo tu len tak sedíme a čakáme, kým nás dojde ten kokotský fas zatrtkať?“ preberie sa naplno Rasťo.
„Veru. Vypadnime z tejto pičnej školy!“
„Pomaly, chlapci.To ľahko nepôjde.Vymyslím nejaký plán.“ zapojí sa Marek.
„Načo,do piče? Zdvihnime riťule a frčme preč čo najrýchlejšie!“ je proti Rasťo.
„Keby sme vyliezli bez rozmyslenia na chodbu, ten profesionálny vrah nás bez váhania zajebe.“oponuje mu Marek.
Peter sa tiež prihlási k reči: „Ja som za plán. Icme!“
Opatrne zlezú po rebrinách a cez celú telocvičňu prejdú k východu. Zastavia sa v sklade športových potrieb. Peter odtiaľ šlohne basebolku a idú ďalej. Našľapujú potichúčku na podlahu obzerajúc sa na všetky strany ako bystré tvory, čo sa nechcú stať korisťou.
Po vylezení z brlohu (telocvičňa + šatne) si to Rasťo s Peťom hodia ku vchodovým dverám. Marek, múdry človek, ich stiahne do tieňa, kde sú preč z dohľadu sliedivých očí.
„Čo vám úplne jebe?“šeptom im vynadá. „Nemôžeme ísť na otvorený priestor. Tam by nás zbadal a zatrtkal.Ináč, ak ste si nevšimli, areál je ohradený tŕňovými kríkmi a vysokým plotom.“
„Áno.“ dodá Peter. „Tiež som si všimol, keď sme sa pozerali z okna, ako školník zatvoril bránu.“
„Kokot,ten školník!“rozčúli sa Rasťo.„Čo budeme te-raz kurva robiť?“
„Poďme do zborovne. Tam niečo vymyslíme.“ navr-hne Marek.
„Prečo práve tam?“
„Lebo to povedal. Máš iný nápad?“
„Nie.“
„Tak drž piču. Počúvaj nášho mudrlanta.“
„Jasné, Špronec.“
Prichádzajú k chodbe, čo vedie k zborovni, riaditeľovej kancelárii a iným dôležitým miestnostiam. Zočia tam otrasný nález. Rozpáraná mŕtvola Elizabeth Čerešničkovej sa nachádza na koberci ako svedectvo o ďalšej brutálnej vražde beštióza Obličku.
Chalani s pomerne silnými nervami sa bleskovo odvrátia od pohľadu na ňu a idú čo najďalej.
Peter si všimne pohodené hrable pri stene. Múdro sa rozhodne a zoberie ich. Mohli by sa neskôr hodiť. Na Marekovu radu sa šuchnú do zborovne.
„Chalani, niečo ma napadlo. Keď sme už tu, mohli by
sme si prezrieť kartotéku zamestnancov školy.“navrhne Marek, vodca poslednej skupinky.
„Určite tu také niečo musí byť.“ pritaká Peter.
„Iste. Veď musia vedieť info o keketkoch a pučách,čo im platia.“ ozve sa Rasťo.
Ich zrak zaujme registračka. Na šuflíkoch sú kartičky
s nápismi ako rozpočet,výdavky,príjmy,rozvrhy,krúžky. Pátrajú,až nájdu ten svoj s nápisom Učitelia,hneď vedľa šuflíka so Žiakmi.
Krátko v ňom šmátrajú. Vyťahujú ten správny spis s neblaho slávnym menom. Začnú si prezerať školníkov register.


Florián Oblička

narodený: 14.február, 1963
rodné číslo: 63142011/6512
rodičia: otec = Silvester Oblička
matka = Jaroslava Hrubočrevová
povolanie: predchádzajúce = profesionálny vojak
(hodnosť: slobodník)
súčasné = záhradník (školník)
Detstvo: Narodil sa v rodine stavbára a kaderníčky. Svo-
je detstvo prežil ako každé normálne dieťa. V
rannom veku sa začal zaujímať o zbrane a o
všetko s nimi súvisiace. Kvôli tomu pravdepo-
dobne narukoval dobrovoľne na vojenský vý-
cvik.
Výcvik: Podstúpil veľmi tvrdú prípravu. Mal prísneho
veliteľa. Výcvik trval 2 roky. V ňom obsolvo-
val narábanie so zbraňami (stal sa z neho vyni-
kajúci strelec). Bol expert na výbušniny. Nene-
chal sebou manipulovať.Prvý rok ho chceli vy-
užívať ako sluhu – nováčika, ale on si to s nimi
vybavil po svojom. Odvtedy si doňho nikto ne-
začínal.
Po výcviku: Po ňom mal za úlohu v roku 1989 zavra-
ždiť 20-tich komunistických vodcov. Hneď
potom prišla Nežná revolúcia a jemu priká-
zali,aby akciu prerušil.On odmietol uposlú-
chnuť. Skončilo to tak,že zbytočne zabil 10
predstaviteľov komunistickej strany,5 civi-
listov a 2 príslušníkov zásahového koman-
da, kým sa podarilo ho zatknúť a odviesť
do sanatória.
Teraz: Po desiatich rokoch pána Obličku prepustili z
nápravného zariadenia s diagnózou, že je úplne
vyliečený.


„Tí v blázinci sa kokotsky zmýlili!“ zhrnie doterajšie
poznanie o školníkovi Rasťo.
„Máš kurevskú pravdu.“pridá sa k nemu Peťo,aby mu aspoň niečo z huby vyšlo.
„Čo budeme teraz kurva do piče robiť?“